Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Cirkevné začlenenie farnosti

Cirkevné začlenenie ovplyvnilo zaradenie Oslianskeho dištriktu do Tekovskej župy. Osliansky cirkevný dištrikt vznikol pravdepodobne čoskoro po preniknutí ostrihomskej provincie na stredné Slovensko. Do Oslianskeho dištriktu v stredoveku patrili farnosti: Oslany, Kamenec, Veľké Pole, Veľké Uherce a Brodzany, z ktorých sa spravovali aj ostatné lokality našej oblasti.1

Kanonická vizitácia, konaná 8. a 9. apríla 1561 pri vizitácii tekovského archidiakonátu v Oslianskom dištrikte, spomína kostoly Kamenek (dnešný Kamenec pod Vtáčnikom), zasvätený Všetkým svätým, ďalší kostol Všetkých svätých na majetku Altoprato (pravdepodobne Pažiť), kostol Michala Archanjela na majetku Nagh Wgrocz (Veľké Uherce), ako aj kostol sv. Štefana kráľa v Ozlyan (Oslany) a nakoniec kostol Všetkých svätých v Baradyan (Broďany).2

Za vlády Márie Terézie 13. marca 1776 schválil pápež Pius VI. bulou „Regalium principum“ nové biskupstvo – Banskobystrické. Po jeho vzniku sa farnosť Oslany stala súčasťou tohto biskupstva.3 Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej. Pri založení malo biskupstvo 6 dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky4 a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov. Do Nitrianskeho archidiakonátu patril spolu s Bojnickým aj Osliansky dištrikt,5 ktorý tvorili: Bystričany; Horná Ves s filiálkou Radobica; Horný Kamenec s filiálkami Dolný Kamenec a Zemianske Kostoľany; Malé Kršteňany s filiálkou Veľké Kršteňany; Veľké Uherce s filiálkami Kolačno a Pažiť; Oslany s filiálkami Čereňany a Chalmová; Šimonovany s filiálkou Malé Uherce.6 Podľa kanonickej vizitácie banskobystrického biskupa Františka Berchtoldta mali Oslany v roku 1780 až päť filiálok: Čereňany, Chalmovú, Bystričany, Hornú Ves a Radobicu.7 O dvadsať rokov neskôr v roku 1800 sa od farnosti Oslany osamostatnila filiálka Horná Ves a v roku 1804 filiálka Bystričany.8 Dosvedčuje to aj kanonická vizitácia banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho z roku 1805, v ktorej sa uvádzajú už len dve filiálky: Čereňany a Chalmová.9 Tento stav potvrdzuje aj ďalšia kanonická vizitácia konaná banskobystrickým biskupom Antonom Makayom v roku 1821.10 Chalmová bola vyňatá z farnosti Oslany až v roku 1890 a bola pridelená do farnosti Bystričany.11

V roku 1971 farnosť Oslany spolu s filiálkou Čereňany a ďalšími sedemnástimi farnosťami patrili do dekanátu Prievidza.12 V roku 1991 je farnosť Oslany uvádzaná v dekanáte Partizánske bez filiálky,13 keďže 30. júna 1991 bola jej posledná filiálka Čereňany ustanovená banskobystrickým biskupom Mons. Rudolfom Balážom za samostatnú farnosť.14

1 Porov. JUCK, Ľ., BEŠŠE, O.: Z dejín obcí oslianskej oblasti. In: KOVÁČ, J.: Horná Nitra, vlastivedný zborník V., s. 98.

2 Porov. BUCKO, V.: Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564. Bratislava: Edícia Svetlo, 1939, s. 210; 220–221.

3 Porov. KONIAROVÁ, A.: Dejiny Banskobystrickej diecézy v 18. a 19. storočí. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2002, s. 40; 51; 141.

4 Porov. MATULAY, C. A KOL.: Štátny archív v Banskej Bystrici, Sprievodca po archívnych fondoch I. Bratislava: Slovenská archívna správa, 1962, s. 171.

5 Porov. OTRUBA, Š.: Štátny archív v Banskej Bystrici, Sprievodca po archívnych fondoch II. Bratislava: Slovenská archívna správa, 1969, s. 188.

6 Porov. KONIAROVÁ, A.: Dejiny Banskobystrickej diecézy v 18. a 19. storočí, s. 140–142.

7 Porov. BERCHTOLD, F.: Kanonická vizitácia, 1780, rukopis. In: Archív farského úradu Oslany, s. 12–34.

8 Porov. http://www.oslany.sk/, 26. 10. 2005.

9 Porov. ZERDAHELY, G.: Kanonická vizitácia, 1805, rukopis. In: Archív farského úradu Oslany, b. 5.

10 Porov. MAKAY, A.: Kanonická vizitácia, 1821, rukopis. In: Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Banskej Bystrici.

11 Porov. Historia domus II., rukopis. In: Archív farského úradu Oslany, 1846, s. 38.

12 Porov. Schematizmus Slovenských katolíckych diecéz. Bratislava: SSV, 1971, s. 31–33.

13 Porov. VARGA, S.: Schematizmus banskobystrickej diecézy. Banská Bystrica: Biskupský úrad, 1991, s. 45.

14 Porov. Kronika farnosti Čereňany, 1991, rukopis. In: Archív farského úradu Čereňany.

Zavrieť   X

Andrej-Svorad, pustovník

Svätý

Sviatok: 17. júl

* okolo 980 (?) Poľsko

† okolo 1034 Skalka (Skalka nad Váhom pri Trenčíne)

Svorad pochádzal z Poľska, údajne sa narodil okolo r. 980 niekde v okolí rieky Visly v rodine roľníka. Traduje sa, že ako mladý mních žil neďaleko slovenských hraníc v dedine Tropie nad Dunajcom. Ako mnohí iní, pridržiaval sa cyrilometodskej tradície. Keď kráľ Boleslav Chrabrý r. 1022 vystúpil proti staroslovienskej liturgii, Svorad odišiel na územie Slovenska. Usadil sa v kláštore sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Zložil sľuby a stal sa benediktínom. Pri sľuboch prijal meno Andrej. Keď dovŕšil 40 rokov – podľa vtedajších predpisov – mohol odísť ako pustovník do samoty a žiť podľa hesla „Modli sa a pracuj!“ Pridružil sa k nemu mladý rehoľný brat Benedikt. Keďže však nemali pokoj od mníchov ani od nábožných veriacich, odišli na Skalku pri Trenčíne. Žili veľmi prísnym životom, v pôste a odriekaní. Počas štyridsaťdenného pôstu mal k dispozícii ako stravu len štyridsať orechov. V robote pritom neustával – klčoval les. V noci sedával v otesanom dubovom kláte, don ktorého napichal ostré bodce. Akonáhle mu hlava klesla od únavy a telo sa naklonilo, okamžite bol hore a pokračoval v modlitbe. (zo Života svätých pustovníkov Svorada vyznávača a Benedikta mučeníka od päťkostolského biskupa Maura z r. 1064)

Keď cítil, že sa blíži jeho posledná hodina, odišiel na Zobor do kláštora. Po jeho smrti našli na ňom reťaz, ktorá sa hlboko zaryla do tela. Zomrel asi r. 1034. Kde ho pochovali hneď po smrti, nevieme. Teraz sú jeho pozostatky uložené spolu s pozostatkami sv. Benedikta v nitrianskej katedrále. Za svätého ho spolu s Benediktom, uhorským kráľom Štefanom, jeho synom Imrichom a biskupom Gérardom vyhlásil pápež Gregor VII. r. 1083.

Benedikt zo Skalky, pustovník

Svätý

Sviatok: 17. júl

* Poľsko ?

† okolo 1037 Skalka (Skalka nad Váhom, okr. Trenčín)

O svätom Benediktovi vieme veľmi málo. Jedinú správu o ňom udáva päťkostolský biskup sv. Maurus, ktorý poznal Benedikta osobne. Píše v nej, že po smrti Andreja-Svorada sa Benedikt rozhodol bývať na tom istom mieste. Podľa príkladu svojho učiteľa viedol veľmi prísny život. Zrejme o tri roky neskôr prišli k nemu zbojníci v nádeji, že má veľa peňazí. Odvliekli ho nad rieku Váh, zviazali a hodili do vody. Ľudia dlho hľadali jeho telo, ale nemohli ho nájsť. Zbadali však, že orol cez celý rok sedával na brehu Váhu, akoby tam čosi pozoroval. Istý muž sa na tom mieste ponoril do vody a tam našiel neporušené Benediktovo telo. Pochovali ho v bazilike sv. Emeráma v Nitre, v tom istom hrobe, kde odpočíval sv. Andrej-Svorad.

Toľko správa od biskupa Maura. Je isté, že Benedikt bolo jeho rehoľné meno. Krstné meno nepoznáme. Považuje sa za slovenského svätca, hoci niektoré nie veľmi vierohodné pramene udávajú, že pôvodom bol Poliak. K Andrejovi-Svoradovi sa pridružil, keď bol Andrej už starec a potreboval pomocníka. Tam spolu viedli prísny život, v modlitbe, rozjímaní, v tvrdej práci a v pôste. Benedikt v tomto spôsobe života pokračoval aj po smrti Andreja, až do svojej smrti. Takmer hneď po jeho pochovaní si ho veriaci z Nitry a okolia spolu so sv. Andrejom začali uctievať ako svätého. Kanonizovaný bol pápežom Gregorom VII. v r. 1083 spolu s Andrejom, uhorským kráľom Štefanom, jeho synom Imrichom a biskupom Gérardom.

V 13. storočí dal nitriansky biskup postaviť nad jaskyňou na Skalke benediktínsky kláštor. Na strmej skale nad Váhom, z ktorej vrahovia zhodili telo sv. Benedikta, postavil kostol s dvoma vežami na počesť mučeníka. V priebehu stáročí kostol spustol a ostali len ruiny. 12. júla r. 1924 zásluhou nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka bol opravený chrám znovu posvätený. Na jeho posviacke sa zišlo tridsaťtisíc pútnikov zo Slovenska i zahraničia (najmä americkí Slováci). Chrám stojí dodnes a v posledných rokoch bola znovu prevedená rozsiahla rekonštrukcia tak chrámu, ako aj kláštora na Skalke.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X