Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Birmovanci

Birmovka 2024

Termín birmovky: 6. október 2024 o 10:30hod.

Najbližšie stretnutia: preskúšanie (predpokladaný týždeň: 16. - 20.9.)
Obsahom preskúšania sú otázky a vysvetlenie darov Ducha Svätého.

Youcat na stiahnutie 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Dosiaľ dosiahnuté % - každý, kto už doteraz dosiahol minimálne 80%, je oslobodený od preskúšania ;)

    účasť na omšiach     účasť na stretkách     aktivita na stretkách    záverečné preskúšanie  CELKOM
Bartoš 93  100 10  0  67
Bohuš  100  100  10  0  70
Bohušová 90  100 75  0  88
Čangel  90  87 50  0  75
Čmiko M. ? 50  10  0  20
Čmiko P.  95  100  50  0  81
Dudadík  74  87 75  0  78
Falátová  98 100  50  0 83
Frič  90  100  50  0  80
Gašparovičová  ? 50  10  0  20
Hanusková  76  50  10  0  45
Hanus 88  62  10  0 53
Hudec Ma.  90 100  10  0  66
Hudec Mi.  ?  75  10  0  28
Hudecová  100  75 75  0  83
Jamrišková  90  62  10  0  54
Kakaš 76 87  10  0  57
Kopálová  ?  12  0  0  4
Krajčovič 93  50  10  0 51
Lacušková  93  62  10  0  55
Meluš K. ?  50  10  0 20
Meluš S.  69  100 50  0  73
Mišovič  79 50  10  0  46
Müller 98  100  10  0  69
Poliak 100  100 75  0  92
Štálnik  74 100  10  0  61
Štálniková  76  100  10  0  62
Šuleková  88 75  10  0  58
Turáková  98  100  50  0  83
Volfová  95 100  50  0  82
Žiak  79  100 75  0  85

 

 

 

 

Zavrieť   X

Romuald, opát, zakladateľ rádu kamaldulov

Svätý

Sviatok: 19. jún

* 952 Ravenna, Taliansko

† 19. jún 1027 kláštor Valdicastro pri Fabriane, Taliansko

Atribúty: biskupská berla

Význam mena: slávne kraľujúci, slávny vládca (z nem.)

Sv. Romuald sa narodil v polovici 10. storočia v kniežacej rodine Onestriovcov v Ravenne. Žil veľmi ľahtikárskym životom. V mladosti mu rodičia nedali ani vzdelanie, naučil sa poľovať, hrať v kocky, jazdiť na koni a zabávať sa. Stávalo sa však, že občas ušiel do samoty, kde vyhľadával pustovníkov, ktorí boli omnoho šťastnejší než on. Až raz jedna udalosť mu definitívne pomohla rozhodnúť sa. Jeho otec sa zaplietol do hádky s jedným zo svojich príbuzných pre pozemky. Podľa vtedajšieho zvyku ho vyzval na súboj. Okrem toho žiadal, aby pri tom bol aj Romuald ako svedok. Napriek tomu, že nechcel, otec ho donútil. V tomto krvavom súboji otec zvíťazil, svojho príbuzného zabil. Romuald mal od toho času vraždu pred očami. Pre pokoj svedomia odišiel ako dvadsaťročný do benediktínskeho kláštora, aby tam štyridsať dní robil pokánie. Tam sa rozhodol, že sa do sveta už nevráti. Tri roky zotrval v kláštore, potom s dovolením opáta kláštor opustil a spolu s ďalšími založil pustovnícku osadu pri Ravenne. V roku 996 s dovolením cisára Ota III. zvolili Romualda za opáta uprázdneného opátstva v Classe v blízkosti Ravenny. On sa vzpieral, až na zákrok cisára tento úrad prijal. Keďže sa však rázne snažil o obnovu benediktínskeho ducha v kláštore, mnísi ho prestali mať radi a on nakoniec rezignoval. Rozhodol sa ísť na Monte Cassino k svojmu priateľovi Gradenigovi. Cestou však v Arezze dostal do daru pozemok uprostred hlbokých bukových lesov, aby tam založil pustovnícku osadu. On to s vďakou prijal a zriadil tam pustovnícke chyže, v ktorých sa usadil aj so svojimi spoločníkmi. Tak vznikol kamaldulský rád. Bolo to r. 1012. Romuald spojil pravidlá benediktínov s východnými pustovníckymi obyčajmi. Každý mních mal svoj domček s dielňou a záhradou. Okrem toho tam bola ešte hospodárska budova a budova pre správu kláštora, kde sa zároveň aj formovali novici. Mnísi žili v úplnom mlčaní a v pôste o chlebe, zelenine a vode. Chodili bosí, s oholenou hlavou a s dlhou bradou. Veľa času trávili v modlitbe a pri speve žalmov. Viacero šľachticov prišlo, aby tu v samote našli šťastie v Bohu. Medzi kamaldulov patril napríklad sv. Peter Damiani, neskorší kardinál.

Sv. Romuald zomrel 19. júna 1027 v kláštore Val di Castro v strednom Taliansku, ktorý tiež založil. Až do konca svojho života sa úprimne snažil zbaviť čo i len náznaku hriechu. Už päť rokov po jeho smrti nad jeho hrobom postavili oltár. V roku 1481 jeho pozostatky previezli do kamaldulského kostola sv. Blažeja vo Fabriane (medzi Perugiou a Anconou).

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X