Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Služby | Modlitby | Legio Divina | Potulky | Linky

Pápež miništrantom: S Ježišom buďte nablízku trpiacim nielen slovami, ale aj skutkami

Pápež miništrantom: S Ježišom buďte nablízku trpiacim nielen slovami, ale aj skutkami stiahnuť epizódu

Svätý Otec František sa v utorok 30. júla popoludní na Námestí sv. Petra stretol s vyše 70-tisíc miništrantami z 20 európskych krajín. Išlo o 13. ročník púte, ktorú usporiadala organizácia „Coetus internationalis ministrantium“ (CIM, Medzinárodná skupina miništrantov). Veľký spev a radosť zo stretnutia sa ozýval ešte celý večer centrom Ríma.

Miroslava Holubíková – Vatican News

Rímsky biskup sa v príhovore zameral na tému tohtoročnej miništrantskej púte, ktorá znie „S tebou“ (Con te). V úvode vyjadril zaujatie, keď povedal:

„Viete, prečo ma to oslovilo? Pretože hovorí všetko dvoma slovami. Je to krásne, pretože to necháva priestor na bádanie, na hľadanie možných významov. (...). Je to výraz, ktorý vystihuje tajomstvo nášho života, tajomstvo lásky. Keď sa ľudská bytosť počne v maternici, matka povie: „Neboj sa, ja som s tebou. Matka však zázračne počuje aj to, ako jej to malé stvorenie hovorí: „Ja som s tebou“. A to sa iným spôsobom vzťahuje aj na otca!“

Následne Petrov nástupca prítomným mladým vysvetlil „najdôležitejší a najkrajší význam tohto slovného spojenia v súvislosti s ich miništrantskou službou:

„Vaša skúsenosť služby v liturgii ma núti myslieť na to, že prvým subjektom, protagonistom tohto „s tebou“ je Boh. Ježiš povedal: «kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi» (Mt 18, 20). A toto sa uskutočňuje najviac v omši, v Eucharistii: tam sa „s tebou“ stáva skutočnou prítomnosťou a konkrétnou prítomnosťou Boha v Kristovom tele a krvi. Kňaz vidí toto tajomstvo každý deň vo svojich rukách; a vidíte ho aj vy, keď pomáhate svojou službou pri oltári. A keď prijímame sväté prijímanie, môžeme zažiť, že Ježiš je „s nami“ duchovne aj fyzicky. Hovorí ti: „Ja som s tebou“, ale nie slovami, hovorí to v geste, v skutku lásky, ktorým je Eucharistia. A aj ty môžeš pri prijímaní povedať Pánovi Ježišovi: „Som s tebou“, nie slovami, ale svojím srdcom a telom, svojou láskou. Práve preto, že je s nami, môžeme byť aj my skutočne s ním.“

Ako zdôraznil Svätý Otec chlapcom a dievčatám, práve v tomto geste darovať druhým to „s tebou“ je „kľúčový bod“. Pápež vysvetlil:

„Takto môžeme uskutočňovať jeho prikázanie: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“. Ak slúžite vo svojom srdci a tele tak, ako Mária tajomstvu Boha, ktorý je s vami, potom sa stávate schopnými byť s druhými novým spôsobom. Aj ty - vďaka Ježišovi, vždy a len vďaka nemu - aj ty môžeš povedať blížnemu: „Som s tebou“, avšak nie slovami, ale skutkami, gestami, svojím srdcom, konkrétnou blízkosťou - nezabudnite na konkrétnu blízkosť - plakať s plačúcimi, radovať sa s radujúcimi, bez posudzovania a bez predsudkov, bez uzavretosti, bez vylúčenia. Aj s tebou, ktorý mi nie si veľmi sympatický; s tebou, ktorý si iný ako ja; s tebou, ktorý si cudzinec; s tebou, pri ktorom sa necítim byť pochopený; s tebou, ktorý nikdy neprídeš do kostola; s tebou, ktorý hovoríš, že neveríš v Boha.“

Na záver pápež František všetkých miništrantov povzbudil slovami vďaky:

„Chlapci, dievčatá, aké veľké tajomstvo sa skrýva v týchto dvoch malých slovách: ´s tebou!´ Vďaka tým, ktorí ich vybrali, a najmä vďaka vám, že ste sem prišli, pútnici, aby ste sa podelili o radosť z toho, že patríme Ježišovi, že sme služobníkmi jeho Lásky, služobníkmi jeho zraneného Srdca, ktoré lieči naše rany, ktoré nás zachraňuje pred smrťou, ktoré nám dáva večný život.“

Svätý Otec sa po svojom príhovore s miništrantami stíšil v ich modlitbách za pokoj vo svete.

Zavrieť   X

Apolónia z Alexandrie, mučenica

Svätá

Sviatok: 9. február

* Alexandria, Egypt

† 248 tamtiež

Význam mena: zasvätená Apollovi (pohanský boh, z lat.)

Atribúty: palma, ľalia, kliešte

Patrónka zubárov a zubných ochorení

Umučenie sv. Apolónie poznáme z rozprávania Euzébia Cézarejského (265-340), ktorý vo svojich Cirkevných dejinách uvádza úryvok z listu biskupa sv. Dionýza Alexandrijského (+264), adresovaného Fabiovi Antiochijskému, v ktorom sa hovorí o niektorých epizódach, na základe ktorých sa dá čiastočne rekonštruovať umučenie a smrť sv. Apolónie.

V poslednom roku vlády Filipa Arabského (243-249), napriek tomu, že počas šiestich rokov jeho vlády mali kresťania pokoj, vypukla v Alexandrii v Egypte ľudová vzbura proti kresťanom, ktorú podnietil istý pohanský alexandrijský veštec. Mnohí kresťania boli zbičovaní a ukameňovaní na smrť. Masakre neunikli ani slabší vo viere. Pohania vtrhli do ich domov, vyplienili ich a ľudí pozabíjali. V tom čase žila aj Apolónia, už staršia vekom, ale panna, zrejme zasvätená Bohu. V ikonografii sa zobrazuje v mladom veku (ako bolo zvykom zobrazovať panny-svätice) s udretými čeľusťami, z ktorých jej vybili zuby. Vyobrazuje sa aj s kliešťami, s ktorými jej podľa inej tradície zuby vytrhli. Keďže svojej viery sa ani po krutom mučení nevzdala, začali sa jej vyhrážať, že ju hodia živú na zapálenú hranicu za mestom, ak sa nepridá k pohanom a k ich rečiam proti Bohu. Odvliekli ju k ohňu. Apolónia ich vtedy požiadala, aby ju na chvíľu pustili. V nestráženej chvíľke sa sama vrhla do plameňov.

Stalo sa to koncom roka 248 alebo na začiatku roku 249. Keďže Apolónia bola vtedy už v rokoch, predpokladáme, že sa narodila koncom 2. alebo začiatkom 3. storočia. Biskup sv. Dionýz vo svojom liste potvrdzuje, že jej život bol hodný obdivu a zrejme preto, ako aj kvôli jej apoštolskému životu, ktorý žila, popudila proti sebe pohanov, ktorí zúrili, keď videli jej vieru. Gesto, ktoré spravila – že sa vrhla sama do plameňov, sa nepovažuje za samovraždu. Jej odhodlanosť a neoblomnosť vo viere obdivovali aj kresťania aj pohania. V nasledujúcich storočiach sa však týmto jej činom zaoberali aj úrady Cirkvi. Euzébius a Dionýz nesúhlasia s tým, že ide o samovraždu, keďže viery sa vzdať nechcela a iné východisko ako smrť v plameňoch nemala. Bolo by ju to stihlo tak či tak. Určite malo na ňu vplyv mučenie, ktoré podstúpila, ktoré možno oslabilo jej vôľu, nevedela rozmýšľať s jasnou hlavou, nevidela iné východisko, a tak si zvolila sama.

Aj sv. Augustín v diele „De civitate Dei“ (O Božom meste) uvažuje nad problémom, či je náležité radšej dobrovoľne urýchliť smrť než zaprieť vieru. Píše: „Nie je lepšie uskutočniť hanebný čin, z ktorého je možné oslobodiť sa ľútosťou, skôr ako spraviť niečo zlé, čo nedáva možnosť k ľútosti, ktorá by mohla zachrániť?“ No dobrovoľná samovražda niektorých svätých žien, ktoré sa v časoch prenasledovania pri mučení dobrovoľne vrhli do plameňov, aby unikli tým, ktorí číhali na ich čistotu, ho necháva na pochybách, či to nie je náhodou Božie vnuknutie. Preto by to nemala byť chyba, skôr poslušnosť Bohu. Definitívne to však sv. Augustín neuzaviera.

Cez to všetko už v ranom stredoveku existoval kult sv. Apolónie. Rozšíril sa najprv na Východe a potom aj na Západe. Vo viacerých mestách zasvätili chrámy práve jej. V Ríme jej postavili tiež jeden kostol, ktorý stojí blízko kostola Panny Márie v Zátibérií (S. Maria in Trastevere). Rozšíreniu kultu pomohla aj legenda, podobne ako iným mučeníkom, že bola dcérou kráľa, ktorý ju dal zabiť, pretože sa nechcela zrieknuť kresťanstva. Jej sviatok sa od staroveku slávi 9. februára. Uctieva sa ako panna a mučenica z Alexandrie a vzýva sa pri všetkých chorobách a bolestiach zubov.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X