Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Služby | Modlitby | Legio Divina | Potulky | Linky


Relikvia svätého Carla Acutisa

Pre našich miništrantov (a nie len pre nich) získala naša farnosť relikviu Carla Acutisa - nedávno (7.9.2025) svätorečeného mladíka, ktorý ukazuje že i v dnešnom modernom svete sa dá život dneška skĺbiť s láskou k Bohu

O živote a osobnosti tohto 15-ročného svätca našich čias si môžete pozrieť oficiálny dokumentárny film z vatikánskej dielne, odvysielaný v slovenčine vďaka TV Lux. Žiaľ TV Lux ho v archíve nemá, tak skúste na stránkach gloria.tv.

Relikviu sme získali do daru od Mons. Jána Dubinu, rodáka z neďalekej Pažite, v tomto čase pápežského ceremonára. Ďakujem ti Janko!

Umiestnená je v našej sakristii, aby mali k nej najbližšie naši miništranti, ktorí si ho radi uctievajú. Samozrejme si ho môžete prísť na toto miesto uctiť i všetci ostatní po svätých omšiach. Je pod krížom uprostred paramentára, pod ktorým sa nachádza i kľakadlo ku modlitbe.

Relikviár

Za vyhotovenie relikviára vďačíme rezbárovi z Konskej, pánovi Ondrejovi Záňovi

Relikviár pozostáva zo srdca, ktoré symbolizuje srdce Carla Acutisa. V ňom sa nachádza zobrazenie Eucharsitie, čo symbolizuje veľkú eucharistickú úctu Carla. Carlo po každej svätej omši sedával ešte pred bohostánkom a nedokázal odísť z kostola, kým sa s Ježišom neporozprával ako s hocakým iným priateľom. Jeho chápanie Kristovej prítomnosti v Eucharistii bolo obdivuhodné. On zas nechápal, ako je možné, že to rovnako ako on nevnímajú aj ostatní... Jeho túžba prijímať Ježiša do srdca vo sviatosti Eucharistie bola taká silná, že mu bola udelená výnimka a prvé sväté prijímanie mal už v siedmych rokoch.
Pod vyobrazením Eucharistie je uložená samotná relikvia, ktorá má vytvárať akýsi stojan, či trón pre Eucharistiu. To symbolicky naznačuje, že spôsob ako Carlo žil, sa stal trónom slávy Eucharistie v dnešnom svete - Carlo šíril úctu k Eucharistii. Známa je aj jeho webová stránka, venovaná eucharistickým zázrakom po celom svete (knižná forma je aj v našej farskej knižnici). 

Eucharistia je moja diaľnica do neba! (Carlo Acutis)

Relikvia

Na žiadosť Carlovej matky je možné odňať z Carlovho neporušeného tela (uloženého v Assisi) za relikviu 1. stupňa len jeho vlasy.

Aj náš relikviár obsahuje teda Carlove vlasy, symbolicky skrížené, okolo ktorých je nápis:

Ex capillis Caroli Acutis (Z vlasov Carla Acutisa)

Pod relikviou sa z druhej strany nachádza dobropis, opatrený pečaťou, ktorý potvrdzuje pravosť relikvie. Nad relikviárom je i úradný dokument, ktorý potvrdzuje overenie pravosti, vystavený 1. januára 2025 a podpísaný vatikánskym postulátorom. 


Pápež miništrantom: S Ježišom buďte nablízku trpiacim nielen slovami, ale aj skutkami

Pápež miništrantom: S Ježišom buďte nablízku trpiacim nielen slovami, ale aj skutkami stiahnuť epizódu

Svätý Otec František sa v utorok 30. júla popoludní na Námestí sv. Petra stretol s vyše 70-tisíc miništrantami z 20 európskych krajín. Išlo o 13. ročník púte, ktorú usporiadala organizácia „Coetus internationalis ministrantium“ (CIM, Medzinárodná skupina miništrantov). Veľký spev a radosť zo stretnutia sa ozýval ešte celý večer centrom Ríma.

Miroslava Holubíková – Vatican News

Rímsky biskup sa v príhovore zameral na tému tohtoročnej miništrantskej púte, ktorá znie „S tebou“ (Con te). V úvode vyjadril zaujatie, keď povedal:

„Viete, prečo ma to oslovilo? Pretože hovorí všetko dvoma slovami. Je to krásne, pretože to necháva priestor na bádanie, na hľadanie možných významov. (...). Je to výraz, ktorý vystihuje tajomstvo nášho života, tajomstvo lásky. Keď sa ľudská bytosť počne v maternici, matka povie: „Neboj sa, ja som s tebou. Matka však zázračne počuje aj to, ako jej to malé stvorenie hovorí: „Ja som s tebou“. A to sa iným spôsobom vzťahuje aj na otca!“

Následne Petrov nástupca prítomným mladým vysvetlil „najdôležitejší a najkrajší význam tohto slovného spojenia v súvislosti s ich miništrantskou službou:

„Vaša skúsenosť služby v liturgii ma núti myslieť na to, že prvým subjektom, protagonistom tohto „s tebou“ je Boh. Ježiš povedal: «kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi» (Mt 18, 20). A toto sa uskutočňuje najviac v omši, v Eucharistii: tam sa „s tebou“ stáva skutočnou prítomnosťou a konkrétnou prítomnosťou Boha v Kristovom tele a krvi. Kňaz vidí toto tajomstvo každý deň vo svojich rukách; a vidíte ho aj vy, keď pomáhate svojou službou pri oltári. A keď prijímame sväté prijímanie, môžeme zažiť, že Ježiš je „s nami“ duchovne aj fyzicky. Hovorí ti: „Ja som s tebou“, ale nie slovami, hovorí to v geste, v skutku lásky, ktorým je Eucharistia. A aj ty môžeš pri prijímaní povedať Pánovi Ježišovi: „Som s tebou“, nie slovami, ale svojím srdcom a telom, svojou láskou. Práve preto, že je s nami, môžeme byť aj my skutočne s ním.“

Ako zdôraznil Svätý Otec chlapcom a dievčatám, práve v tomto geste darovať druhým to „s tebou“ je „kľúčový bod“. Pápež vysvetlil:

„Takto môžeme uskutočňovať jeho prikázanie: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“. Ak slúžite vo svojom srdci a tele tak, ako Mária tajomstvu Boha, ktorý je s vami, potom sa stávate schopnými byť s druhými novým spôsobom. Aj ty - vďaka Ježišovi, vždy a len vďaka nemu - aj ty môžeš povedať blížnemu: „Som s tebou“, avšak nie slovami, ale skutkami, gestami, svojím srdcom, konkrétnou blízkosťou - nezabudnite na konkrétnu blízkosť - plakať s plačúcimi, radovať sa s radujúcimi, bez posudzovania a bez predsudkov, bez uzavretosti, bez vylúčenia. Aj s tebou, ktorý mi nie si veľmi sympatický; s tebou, ktorý si iný ako ja; s tebou, ktorý si cudzinec; s tebou, pri ktorom sa necítim byť pochopený; s tebou, ktorý nikdy neprídeš do kostola; s tebou, ktorý hovoríš, že neveríš v Boha.“

Na záver pápež František všetkých miništrantov povzbudil slovami vďaky:

„Chlapci, dievčatá, aké veľké tajomstvo sa skrýva v týchto dvoch malých slovách: ´s tebou!´ Vďaka tým, ktorí ich vybrali, a najmä vďaka vám, že ste sem prišli, pútnici, aby ste sa podelili o radosť z toho, že patríme Ježišovi, že sme služobníkmi jeho Lásky, služobníkmi jeho zraneného Srdca, ktoré lieči naše rany, ktoré nás zachraňuje pred smrťou, ktoré nám dáva večný život.“

Svätý Otec sa po svojom príhovore s miništrantami stíšil v ich modlitbách za pokoj vo svete.

Zavrieť   X

František Saleský, biskup, učiteľ Cirkvi

Svätý

Sviatok: 24. január

* 21.8.1567 Sales, Savojsko

† 28. január 1622 Lyon, Francúzsko

Význam mena: slobodný (zast. nem.) alebo malý Francúz (francesco – z tal.)

Emblém: biskupský pastorál (berla)

Narodil sa 21.8.1567 v Sales v Savojsku ako potomok šľachtického rodu. Od šiestich rokov chodil do školy v La Roche, kde sa začal učiť okrem francúzštiny i latinský jazyk. V pätnástich odišiel študovať filozofiu a právo do Paríža. Ďalším jeho jazykom sa stala gréčtina a obľúbeným predmetom rétorika. Jazdil na koni a cvičil sa v šerme. Jeho duchovnú formáciu pozitívne ovplyvnili jezuiti v Clermont. V dobe štúdií vo veku 19-tich rokov prešiel krízou viery, na ktorej sa podieľalo Kalvínovo učenie o predurčení. Domnieval sa, že sa nevyhne zatrateniu a že nebude môcť na večnosti milovať Boha. Rozhodol sa preto zo všetkých síl milovať Boha aspoň na zemi. Svojmu predsavzatiu ostal verný. Počas šiestich týždňov k najčastejším modlitbám, ktoré mu z krízy pomohli, patrilo: „Bože, obetujem ti celé svoje srdce a keby sa stalo, že by som ťa nesmel milovať v nebi, chcem ťa milovať aspoň kým žijem.“ A druhá modlitba bola k Matke: „Rozpomeň sa najláskavejšia Panna Mária, veď nikdy som nepočul, že by si opustila toho, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a prosil o tvoj príhovor…“ Neskôr v Chablais poznal ako Boh využil k dobrému i túto cestu. Po štúdiu v Paríži pokračoval v Padove, kde dosiahol titul doktor práv v 24 rokoch. V savojskom Chambéry sa stal členom senátu, ale kariéra ho nelákala, túžil po kňazstve. Dlho tajil túto túžbu, až kým si nebol celkom istý, že je to naozaj Božia vôľa. Stalo sa to počas jazdy na koni. Keď trikrát spadol z koňa, vždy mu vypadla aj pošva s mečom na zem v tvare kríža.

Vzhľadom na jeho už skôr získané teologické znalosti prebehla jeho príprava na kňazstvo tak rýchlo, že už 18.12.1593 prijal kňazské svätenie. Bolo to v období reformácie a František sa rozhodol urobiť expedíciu na územie kalvínov s cieľom obrátiť 60000 kalvínov späť ku katolíkom. Expedícia pozostávala iba z Františka a jeho bratranca. Františkov otec odmietol podporiť svojho syna v jeho ceste a diecéza tiež nemala prostriedky na podporu. Tri roky trvala táto ich cesta v kalvínskom kraji Chablais južne od ženevského jazera, kde sa dvere pred nimi zatvárali a odprevádzali ich skalami. V zime s omrznutými nohami zanechávali krvavé stopy v snehu, spávali v senníkoch, občas i na stromoch, aby sa ochránili pred vlkmi. Po troch rokoch ho bratranec opustil a nechal ho samého, neobrátili ani jedného kalvína. František však s neobyčajným pokojom pokračoval. Nikto ho nepočúval, nikto mu neotváral dvere. František sa dal do písania letákov a príťažlivým štýlom sa snažil postupovať čo najzmierlivejšie. Letáky pripevňoval na domy. Niektorí kalvíni boli už rozhodnutí ho zabiť, lenže pri stretnutí s ním ich odzbrojovala jeho láska. František pomaly začal získavať srdcia svojich odporcov. V roku 1603 už v hlásení do Ríma oznamoval návrat 25 000 inovercov.

Žil skromne a jednoducho i ako biskup. Svoje príjmy považoval za majetok chudobných. Všade kázal, udeľoval sviatosti, navštevoval chorých, podporoval chudobných, kam prišiel šíril pokoj a lásku. Dával nielen cenné rady, ale podľa potreby napomínal, tešil, zmieroval rozbroje. Počúval kňazov i veriacich a pomáhal im riešiť ich problémy. Počas troch rokov vykonal vizitáciu svojich 450-tich farností vrátane tých ťažko dostupných v horách. Pôstne kázne vykonával na rôznych miestach svojej diecézy.

V roku 1604 urobil jeden zo svojich najdôležitejších krokov vo svojom živote smerom k svätosti a mystickej jednote s Bohom. V Dijone si všimol vdovu, ako sústredene počúva jeho kázeň. Túto ženu už videl vo svojom sne. Bola to Jana de Chantal, ktorá žiadala od neho duchovné vedenie. Práve táto jeho snaha pomôcť jej, viedla aj jeho samého k nastúpeniu mystického života. Výsledkom trojročnej spoločnej práce bolo spoločné založenie nového rádu Navštívenia Panny Márie, nazvaného tiež po ňom Saleziánkami. Založili ho v r. 1610 v Annecy a pápežsky bol schválený v r. 1618. Okrem toho niektoré zrušené kláštory obnovil. Docielil tiež vrátenie cirkevného majetku.

Často zdôrazňoval vnútornú snahu o dokonalú lásku k Bohu a k blížnemu, ktorú kládol na prvé miesto. Na otázku, ako sa dá naučiť tejto láske, povedal: „Je to jednoduché. Ako sa učí malé dieťa pomaly chodiť, tak sa učíme milovať, keď sa jednoducho milovať pokúšame.“ Pre kňazov napísal inštrukcie ohľadom sviatosti zmierenia a kázní. Vydal smernice pre vyučovanie náboženstva. Jeho výuka bola jednoduchá, jasná, používal veľa príkladov. Mal bohatú korešpodenciu, napísal okolo 6000 listov, ktoré sa neskôr stali základom knihy „Filotea“, nazvaná tiež „Návod ku zbožnému životu.“ Kniha bola určená hlavne laikom, pretože bol presvedčený, že aj obyčajný človek sa má snažiť rásť ku svätosti a sám svojím životom dokazoval, že aj v aktívnom zamestnaní, to je možné. V tom čase sa svätosť prenechávala iba mníchom a mníškam. Tieto jeho listy stali veľmi populárne v celej Európe, hoci niektorí kazatelia ich rozhorčene roztrhali, lebo schvaľovali tanec a vtipy.

Osobnosť Františka Saleského dokresľujú jeho výroky na tému zbožného života a vzťahu k druhým ľuďom: „Je lepšie mlčať ako dokazovať pravdu bez lásky.“ „Pravda nech je vľúdna.“ Jeho vzťah k nepriateľom bol taký, že povedal: „Keby mi nepriateľ vylúpil jedno oko, druhým sa na neho priateľsky pozriem.“

K druhým bol dokonalo láskavý a ohľaduplný, sám ku sebe prísny, pretože láska k Bohu a k ľuďom mala u neho vždy prednosť. Z lásky zomrel vyčerpaním už v 55-tich rokoch v Lyone 28. decembra 1622. Pochovali ho v Annecy, no jeho srdce si ponechali ako relikviu v Lyone. Dnes odpočíva vedľa pozostatkov sv. Jany de Chantal v chráme Navštívenia v Annecy. Kanonizovaný bol roku 1665 a v r. 1877 bol Piom IX. vyhlásený za učiteľa cirkvi.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X