Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Miništranti

Služby v týždni:

  Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa
Danko J.    x    x   x x
Adam Č.         x   x
Patrik Č.          x    x
Dávid Č.             x
Oliver Č.             x
Matej P.      x x     x
Pavol P.  x      x     x
Martin J.  x      x     x
Oliver K.  x      x     x
Matúš F.      x    x   x
Šimon F.      x    x   x
Ján R.        x      x
Michal R.       x     x
Alex S.     x   x   x

Letné potulky - 2023

  9.7. - Divinka (fotogaléria)

Letné potulky - 2022

 

Letné dobývanie hradov - 2021


Vnútorné menu:



Miništrovať je do slovenčiny prevzaté latinské slovo ministrare - slúžiť.
Miništrant je teda ten, kto túto službu vykonáva. Táto služba ale nie je obyčajnou všeobecnou službou, ale silne špecifickou službou Bohu, kňazovi a celému spoločenstvu veriacich pri oltári. Preto táto služba nie je akousi povinnosťou, ale výsadou.

Práve táto výsada je dôvod, prečo nemôže miništrovať každý, kto by chcel. Na miništrantov sa kladú naozaj nemalé nároky - na ich vzdelanie, dôslednosť, dôstojnosť a to nie len pri oltári, ale aj v osobnom živote. To ale nemá byť dôvod pre nejakú suchopárnosť. Miništranti sú všade poriadne veselá, živá kopa chlapcov, ktorí vedia spojiť život podľa božích príkazov so svojím bežným životom dospievajúcich mladíkov. Už sv. Filip Neri povedal: "Smutný svätý by bol naozaj smutný." A toto sa stalo akýmsi tichým heslom miništrantov...

Keďže každý miništrant je niekoho dieťa, prosím všetkých rodičov miništrantov, aby sa za svojich synov modlili.


Miništrantský sľub:

Ďakujem Ti Pane Ježišu Kriste,
že si ma povolal do služby pri oltári
medzi služobníkov oltára.
Sľubujem, že moje správanie
v kostole, doma, v škole a vôbec všade
bude vždy príkladné.
Budem sa usilovať žiť podľa Tvojho príkladu.


Modlitba rodičov za miništrantov:

Všemohúci večný Bože, milujúci Otče,
dal si mi v mojom synovi nenahraditeľný dar.
Prosím ťa, veď ho svojou mocnou prozreteľnosťou,
aby ti bol verný nie len v službe pri tvojom oltári,
ale v celom svojom živote.
Ochraňuj ho, aby sa zachoval čistý a tak raz vošiel
do radosti nebeskej vlasti.
Skrze Krista nášho Pána. Amen.


Sv. Tazícius

Tarzícius bol akolytom (rozdávateľom Eucharistie) alebo diakonom v Ríme. V druhej polovici 3.storočia bol ukameňovaný davom ľudí na rímskej ceste Via Appia, keď niesol Eucharistiu neznámemu kresťanovi do väzenia. Túto udalosť opísal kardinál Wiseman vo svojom diele „Fabiola“. Pápež sv. Damazus (bol pápežom v rokoch 366-384) napísal o ňom poému a dal mu vytesať na náhrobný kameň štvorveršie, ktoré vyjadrovalo príčinu jeho smrti. Legenda ho predstavovala ako chlapca (miništranta), ktorý v čase prenasledovania niesol Eucharistiu uväzneným kresťanom. Na tejto ceste ho stretli chlapci, ktorí však kresťanmi neboli. Chceli, aby im ukázal, čo to nesie. On však Eucharistiu chránil za každú cenu. Chlapci čoskoro prišli na to, že je kresťanom a nesie „kresťanské tajomstvá“. Kvôli tomu ho začali biť a kameňovať. Tarzícius sa však držal statočne. Keď už zomieral, išiel okolo jeden rímsky vojak, ktorý bol tiež kresťanom. Chlapcov rozohnal a Tarzícius mu ešte stihol povedať, Koho nesie a kam. Potom vydýchol. Vojak sa postaral aj o jeho telo aj o Eucharistiu. Či tento príbeh obsahuje presné historické fakty, nevieme. Tarzícius mohol byť aj mladým mužom – diakonom, ktorý niesol Eucharistiu z titulu svojej funkcie a služby: či už chorým, prenasledovaným alebo z pápežskej sv. omše kňazom hlavných rímskych kostolov ako znak jednoty. V každom prípade je mučeníkom a oddávna si ho uctieva mnoho ľudí, najčastejšie ako patróna miništrantov.


Legio Divina
(Dominum nostrum Iesum Christum)


 I. Legio Divina - Božia armáda, je názov spoločenstva oslianskych miništrantov, ktorí sa zároveň riadia nasledovným poriadkom.


 II. Legio Divina má hierarchické usporiadanie, ktoré sa každý jej člen zaväzuje rešpektovať.

Dux
generál
je spravidla správca farnosti, prípadne iný kňaz určený na starostlivosť o miništrantov.
Légátus je hlavný miništrant. Volia ho na spoločne dohodnuté obdobie všetci členovia LD, hodnosť nadobúda odobrením voľby generálom. Má plnú moc nad všetkými miništrantmi (prípadne len nad svojou légiou). On sám podlieha len pod generála (prípadne legáta I. légie).
Tribúnus je zástupcom legáta. Plní všetky povinnosti, ktoré mu uloží legát a vyššia hodnosť. V neprítomnosti legáta má jeho kompetencie.
Praefectus
veliteľ
je miništrant, ktorý prešiel potrebnými skúškami a dosiahol potrebné osobitné rády pre hodnosť prefekta. Jeho úlohou je dozerať a pomáhať nižším hodnostiam. V neprítomnosti vyššej hodnosti (okrem generála) rozdeľuje liturgické služby a dozerá na ich správne vykonanie.
Centurió je miništrant, ktorý prešiel potrebnými skúškami a dosiahol potrebné osobitné rády pre hodnosť centurióna. Jeho úlohou je dozerať a pomáhať nižším hodnostiam. V neprítomnosti vyššej hodnosti rozdeľuje liturgické služby a dozerá na ich správne vykonanie.
Míles je miništrant v dohodnutej dobe po zložení miništrantského sľubu. V tejto hodnosti môže byť ponechaný aj dlhšie, pokiaľ nedosiahne potrebné osobitné rády pre hodnosť centurióna.



 III. Rast hodností v Legio Divina sa riadi nasledovnými usmerneniami.

 a) Každý nový miništrant sa stáva členom LD, pričom mu je udelená hodnosť míles. Táto hodnosť mu ostáva celý kalendárny rok po zložení miništrantského sľubu. Povýšeniu predchádza dosiahnutie osobitných rádov potrebných pre vykonávanie hodnosti centurióna.

 b)
Povýšeniu z centurióna na prefekta predchádza dosiahnutie osobitných rádov potrebných pre vykonávanie hodnosti prefekta. Tieto sú mu udelené po úspešnom zložení vedomostných skúšok.

 c) Tribúnom sa stáva prefekt, zvolený členmi LD, alebo v prípade neúspešnej voľby, vybraný legátom a potvrdený generálom. Uvedenie do hodnosti je slávnostným spôsobom pri účasti všetkých členov LD.

 d) Legátom sa,
v prípade, že nie je znovu zvolený, spravidla stáva tribún po odobrení generálom. Uvedenie do hodnosti je slávnostným spôsobom pri účasti všetkých členov LD. V prípadnom neprijatí tejto hodnosti zo strany tribúna, nasleduje nová voľba. Ak je voľba opakovane neúspešná, hodnosť ostáva vakantná (neobsadená).


 IV. Osobitné rády.
 
a)
Regula Calicis Rád kalicha Míles
Regula Sc. Rosarii Rád posv. ruženca  
Regula Incensionis Rád kadidla Centurió
Regula Cruciferraris Rád kríža  
Regula Ceroferraris Rád sviece  
Regula Templóris Rád lit. priestoru Praefectus
Regula Mitrae Rád mitry  
Regula Berlae Rád berly  
Regula Missalum Romanum Rád Rímskeho misála  
Regula Liturgiae Sacrae Missae Rád lit. sv. omše Tríbúnus
Légátus

 




















b) Osobitné rády dosahujú miništranti teoretickými znalosťami a praktickou zručnosťou.


 V. O.A.M.D.G.
Zavrieť   X

Bernadeta Soubirousová, rehoľníčka, vizionárka

Svätá

Sviatok: 16. apríl; vo Francúzsku sa slávi jej spomienka 18. februára

* 7. január 1844 Lourdes, Francúzsko

† 16. apríl 1879 Nevers-sur-Loire, Francúzsko

Sv. Bernadeta sa narodila v Lurdoch na juhu Francúzska. Pri krste jej dali meno Mária Bernarda. Jej otec sa volal František a mama Lujza Soubirous. Boli veľmi chudobní a Bernadeta bolo vždy veľmi krehké dieťa chatrného zdravia, ktoré už od malička trápili zažívacie problémy, astma, tuberkulóza pľúc, nádor na pravom kolene a v roku 1855 v poslednej chvíli unikla epidémii cholery. Od malička sa vyznačovala zvlášť vrúcnou zbožnosťou. 11. februára 1858 zberala so svojimi kamarátkami drevo na kúrenie v lese. Kamarátky predbehli pomalú astmatickú Bernadetu, keď sa náhle ozval silný šum. Bernadeta sa veľmi zľakla a zrazu pred jaskyňou v Massabielle sa jej zjavila krásna pani oblečená v bielom, v ruke držala ruženec. Neskôr sa jej dala poznať ako Božia Matka. Zjavila sa jej ešte 17 krát a rozprávala sa s ňou. Povedala jej, aby sa modlila za hriešnikov, robila pokánie a dala postaviť na tom mieste kaplnku. Ľudia neverili Bernadete, keď im rozprávala o svojich zjaveniach. Dokonca miestne úrady žiadali, aby odvolala svoje tvrdenia, ale ona im ostala verná. Musela veľa trpieť. Pri zjavení 25. februára 1858 jej Panna Mária povedala, aby začala na tom mieste kopať. Ako kopala, vytryskol prameň vody, ktorý neustále rástol. Ľudia neskôr zistili, že voda má zázračné účinky na liečenie chorých a chromých. Udialo sa veľa zázrakov, keď ľudia začali túto vodu používať. Bernadeta žiadala miestne úrady o vybudovanie kaplnky na tomto mieste, ako to žiadala Panna Mária, čo sa jej dlho nedarilo, dokonca miestne autority sa pokúšali prameň zavrieť. Chýr o týchto zázrakoch sa dostal až k manželke cisára Napoleona III. Eugénii a stavba kaplnky sa mohla uskutočniť. V roku 1866 Bernadetu poslali do kláštora milosrdných sestier (Dames de Nevers), stala sa členkou komunity, kde musela čeliť tvrdému zaobchádzaniu predstavenej noviciek a kde sa nemohlo hovoriť o jej zjaveniach. Tento tlak prestal, keď objavili, že Bernadeta trpí nevyliečiteľnou chorobou. Bernadeta bola vždy veľmi pokorná a skromná. Raz sa jej jedna mníška spýtala, či sa jej nezmocňuje pýcha, keď si Panna Mária vyvolila ju. „Ako by mohla?“, rýchlo odpovedala. „Panna Mária si ma vybrala, pretože som najviac ignorantská.“ Aká poníženosť!

Vo svojom krátkom živote prijala trikrát posledné pomazanie chorých. Aj tu sa stretávala s nepochopením ostatných sestier, keď tvrdievala, že jej údelom je byť chorá. 16. apríla 1879 zomrela ako 35 ročná, úplne vyčerpána so slovami: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa, úbohú hriešnicu.“ Jej telo uložili do krypty kaplnky v St. Gildard v Nevers. Bernadeta bola vyhlásená za blahoslavenú v roku 1925 a kanonizovaná v roku 1933 pápežom Piom XI. Lurdy sa stali jedným z hlavných pútnických miest na svete, kde sa stretávajú pútnici z celého sveta, aby sa tam modlili a prosili za uzdravenie. Deň prvého zjavenia Panny Márie – 11. február – sa slávi ako deň spomienky Panny Márie Lurdskej.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X