Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Služby | Modlitby | Legio Divina | Potulky | Linky

Pápež miništrantom: S Ježišom buďte nablízku trpiacim nielen slovami, ale aj skutkami

Pápež miništrantom: S Ježišom buďte nablízku trpiacim nielen slovami, ale aj skutkami stiahnuť epizódu

Svätý Otec František sa v utorok 30. júla popoludní na Námestí sv. Petra stretol s vyše 70-tisíc miništrantami z 20 európskych krajín. Išlo o 13. ročník púte, ktorú usporiadala organizácia „Coetus internationalis ministrantium“ (CIM, Medzinárodná skupina miništrantov). Veľký spev a radosť zo stretnutia sa ozýval ešte celý večer centrom Ríma.

Miroslava Holubíková – Vatican News

Rímsky biskup sa v príhovore zameral na tému tohtoročnej miništrantskej púte, ktorá znie „S tebou“ (Con te). V úvode vyjadril zaujatie, keď povedal:

„Viete, prečo ma to oslovilo? Pretože hovorí všetko dvoma slovami. Je to krásne, pretože to necháva priestor na bádanie, na hľadanie možných významov. (...). Je to výraz, ktorý vystihuje tajomstvo nášho života, tajomstvo lásky. Keď sa ľudská bytosť počne v maternici, matka povie: „Neboj sa, ja som s tebou. Matka však zázračne počuje aj to, ako jej to malé stvorenie hovorí: „Ja som s tebou“. A to sa iným spôsobom vzťahuje aj na otca!“

Následne Petrov nástupca prítomným mladým vysvetlil „najdôležitejší a najkrajší význam tohto slovného spojenia v súvislosti s ich miništrantskou službou:

„Vaša skúsenosť služby v liturgii ma núti myslieť na to, že prvým subjektom, protagonistom tohto „s tebou“ je Boh. Ježiš povedal: «kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi» (Mt 18, 20). A toto sa uskutočňuje najviac v omši, v Eucharistii: tam sa „s tebou“ stáva skutočnou prítomnosťou a konkrétnou prítomnosťou Boha v Kristovom tele a krvi. Kňaz vidí toto tajomstvo každý deň vo svojich rukách; a vidíte ho aj vy, keď pomáhate svojou službou pri oltári. A keď prijímame sväté prijímanie, môžeme zažiť, že Ježiš je „s nami“ duchovne aj fyzicky. Hovorí ti: „Ja som s tebou“, ale nie slovami, hovorí to v geste, v skutku lásky, ktorým je Eucharistia. A aj ty môžeš pri prijímaní povedať Pánovi Ježišovi: „Som s tebou“, nie slovami, ale svojím srdcom a telom, svojou láskou. Práve preto, že je s nami, môžeme byť aj my skutočne s ním.“

Ako zdôraznil Svätý Otec chlapcom a dievčatám, práve v tomto geste darovať druhým to „s tebou“ je „kľúčový bod“. Pápež vysvetlil:

„Takto môžeme uskutočňovať jeho prikázanie: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“. Ak slúžite vo svojom srdci a tele tak, ako Mária tajomstvu Boha, ktorý je s vami, potom sa stávate schopnými byť s druhými novým spôsobom. Aj ty - vďaka Ježišovi, vždy a len vďaka nemu - aj ty môžeš povedať blížnemu: „Som s tebou“, avšak nie slovami, ale skutkami, gestami, svojím srdcom, konkrétnou blízkosťou - nezabudnite na konkrétnu blízkosť - plakať s plačúcimi, radovať sa s radujúcimi, bez posudzovania a bez predsudkov, bez uzavretosti, bez vylúčenia. Aj s tebou, ktorý mi nie si veľmi sympatický; s tebou, ktorý si iný ako ja; s tebou, ktorý si cudzinec; s tebou, pri ktorom sa necítim byť pochopený; s tebou, ktorý nikdy neprídeš do kostola; s tebou, ktorý hovoríš, že neveríš v Boha.“

Na záver pápež František všetkých miništrantov povzbudil slovami vďaky:

„Chlapci, dievčatá, aké veľké tajomstvo sa skrýva v týchto dvoch malých slovách: ´s tebou!´ Vďaka tým, ktorí ich vybrali, a najmä vďaka vám, že ste sem prišli, pútnici, aby ste sa podelili o radosť z toho, že patríme Ježišovi, že sme služobníkmi jeho Lásky, služobníkmi jeho zraneného Srdca, ktoré lieči naše rany, ktoré nás zachraňuje pred smrťou, ktoré nám dáva večný život.“

Svätý Otec sa po svojom príhovore s miništrantami stíšil v ich modlitbách za pokoj vo svete.

Zavrieť   X

Panna Mária Karmelská (Škapuliarska)

Sviatok: 16. júl

Pohorie Karmel vo Svätej zemi oddeľuje Galileu a Samáriu. V súčasnosti sa volá Džébel Már Aljás. Najvyšší bod sa nachádza 552 metrov nad morom. Na poslednom výbežku, kde sa kolmo do mora spúšťa skalná stena, stojí kláštor karmelitánov. Je tam nádherný mramorový chrám, zasvätený Panne Márii. V pohorí je veľa jaskýň, do ktorých sa dá dostať len úzkymi chodníčkami. V jednej z týchto jaskýň žil prorok Eliáš. Tu sa usadili aj prví kresťanskí pustovníci. Okolo oku 1156 sa tam usadil Berthold z Kalábrie so svojimi spoločníkmi. Pôvodne boli vojakmi, bojovali v druhej križiackej výprave. Zbrane však odložili a vytvorili náboženské spoločenstvo, ktoré sa časom pretvorilo na rehoľnú spoločnosť karmelitánov. Okolo roku 1208 patriarcha Jeruzalema sv. Albert napísal priorovi Brocardovi pravidlá, ktoré predpisovali mníchom chudobu, samotu, mlčanlivosť, zdržiavanie sa mäsitých pokrmov, pôsty a manuálne práce. V 12. storočí karmelitánov napádali mohamedánski Saracéni. Niektorí z karmelitánov ušli do viacerých krajín Európy. Tak sa rád karmelitánov rozšíril.

V Anglicku sa predstaveným rádu stal sv. Šimon Stock. Podľa tradície sa mu 16. júla 1251 zjavila v Cambridgi Panna Mária z Karmelu, ku ktorej sa vždy utiekal. Bola obklopená zástupom anjelov a s úsmevom mu podala škapuliar hnedej farby. Povedala mu: „Prijmi, milý syn môj, tento škapuliar ako odznak svojho rádu a môjho bratstva, pre teba pre všetkých karmelitánov mimoriadne znamenie milosti; kto s ním zomrie, nezakúsi večný oheň. On je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstvách, záruka pokoja a večnej zmluvy.“ Nato zmizla a zanechala škapuliar v Šimonových rukách. O tomto zjavení sú však vážne historické pochybnosti. Sv. Šimon založil bratstvo škapuliara. Slovo škapuliar pochádza z latinského „scapulae“, po slovensky plecia alebo chrbát. Označuje rúcho, ktoré prikrýva plecia. Je to vlastne vrchný odev, ktorý splýva vpredu i vzadu z ramien dolu. Nosia ho dominikáni, františkáni, karmelitáni, augustiniáni a iní rehoľníci. Jednotlivé rády dávali tento škapuliar aj svetským veriacim, no značne zmenšený, v podobe štvorca s dĺžkou strany 10 cm. Zavesený bol tak, že jedna časť visela vpredu a druhá vzadu. Niektorým sa to však zdalo dosť nepraktické (špinilo sa to), a tak pápež sv. Pius X. v roku 1910 dovolil, aby veriaci namiesto škapuliara nosili medailu. Na jednej strane medaily musí byť obraz Božského Srdca Ježišovho a na druhej strane obrázok Panny Márie. Musí byť riadne požehnaná kňazom, ktorý má na to dovolenie. Škapuliar je viditeľné znamenie a vyznanie, že niekto si chce zvlášť ctiť Pannu Máriu. Každý člen bratstva musí zachovávať čistotu svojho stavu, denne sa modliť modlitby k Panne Márii a chrániť sa hriechu. Medailu má mať stále pri sebe a neodkladať ju bez vážnej príčiny.

Slávnostné schválenie karmelitánskej rehole a bratstva škapuliara urobil pápež Ján XXII. v roku 1322. Potvrdil ho aj Pavol V. v roku 1613. Bratstvo škapuliara sa rýchlo rozšírilo po celom svete. Škapuliar nosili aj viacerí svätci, ako sv. Karol Boromejský, sv. František Saleský, sv. Alfonz Mária Liguori, sv. Pavol z Kríža, sv. Ján Bosco, sv. Ľudovít IX. a iní. Poďakovanie za priazeň, ktorú Panna Mária preukázala karmelitánskemu rádu, sa slávi v Cirkvi ako zvláštny sviatok 16. júla ako spomienku na Pannu Máriu Karmelskú alebo Škapuliarsku.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X