Damaz I., pápež

Svätý

Sviatok: 11. december

* asi 305 Rím

† 11. december 384 tamtiež

Patronát: Patrón proti horúčke

Sv. Damaz sa narodil okolo roku 305 v Ríme. Jeho otec sa volal Antonio a vykonával duchovnú službu v chráme sv. Vavrinca, najprv ako lektor a neskôr ako kňaz. Matka sa volala Laurentia. Damaz sa teda odmalička pohyboval v chráme, kde pomáhal pri duchovných činnostiach. Sám túžil po čnostnom a asketickom živote, o čo sa aj snažil. Popritom sa vzdelával. Neskôr sa stal diakonom a pokračoval v duchovnej službe. Posluhoval aj pápežovi Libériovi (352-366), s ktorým odišiel roku 355 do vyhnanstva, kam ho poslal cisár Konštantín II., keďže odmietol arianizmus. Zrejme tam ho pápež vysvätil za kňaza. Ich vyhnanstvo trvalo asi tri roky, potom sa vrátili späť do Ríma.

Pápež Libérius zomrel roku 366 a vzápätí bol za pápeža zvolený práve Damaz. V Ríme na inom mieste sa však zišli niektorí klerici spolu s laikmi, ktorí boli proti Libériovi. Títo si za pápeža zvolili diakona Ursina. Keď sa to dozvedeli Damazovi stúpenci, ihneď tam bežali, strhla sa bitka, niektorí tam aj zomreli. Rímsky prefekt Viventius, ktorý sa obával nepokojov, nariadil Ursinovi, aby z Ríma odišiel. Ten však odišiel až po ďalšej krvavej bitke, ktorá sa odohrala v bazilike vybudovanej pápežom Libériom. V nej sa zabarikádovali Ursinovi stúpenci. Viventius ich porazil vojenskou mocou. Ursinus po svojom odchode spôsoboval problémy sv. Ambrózovi v Miláne, ale opakovane aj pápežovi Damazovi. Až roku 374 po krivom obvinení Damaza z cudzoložstva ho definitívne poslali do vyhnanstva do Kolína.

Pápež Damaz mal však aj iné problémy. V tých časoch bolo v Ríme mnoho siekt a rôznych názorových skupín (ariáni, montanisti, novaciáni, donatisti a iní). Okrem toho prežívali svoje „znovuzrodenie“ aj niektoré pohanské kulty. Pripisuje sa to cisárovi Juliánovi Odpadlíkovi (361-363), ktorý v mene náboženskej slobody podporoval návrat k pohanstvu. Aj medzi biskupmi v Cirkvi boli problémy. Carihradský biskup túžil po prvenstve medzi biskupmi, iní biskupi sa zase prikláňali k arianizmu a pod. Damaz sa usiloval o to, aby zavládol poriadok. Pomohol mu v tom dekrét cisára Teodózia z roku 380, ktorým vydal rozkaz, aby všetci prijali závery nicejského snemu (r. 325, odsúdenie arianizmu), čo sa potvrdilo aj na carihradskom sneme v roku 381 (nicejsko-carihradské vyznanie viery).

Pápeža Damaza podporoval sv. Ambróz, biskup v Miláne, tiež sv. Hieronym, ktorého Damaz pozval na synodu do Ríma v roku 382. Hieronym bol už vtedy známy svojou učenosťou. Pápež ho spravil svojím tajomníkom a neskôr ho poveril zrevidovaním latinského prekladu Biblie (Itala). Na synode v Ríme sa po prvýkrát použil termín Apoštolský stolec, definovalo sa učenie o Duchu Svätom. Po prvýkrát sa uznal priamy vzťah medzi staťou o Petrovom primáte (Mt 16, 18) a biskupom mesta Ríma, ktorý má primát medzi všetkými biskupmi sveta.

Damaz pokračoval v nastoľovaní poriadku. Nariadil kňazom celibát a ženatých kňazov vyzval k zdržanlivosti. Sprostredkovane – od sv. Hieronyma vieme, že napísal úvahu o panenstve ako spôsobe života kresťanov. Veľmi si uctieval mučeníkov. Pričinil sa o zachovanie ich hrobov, staral sa o katakomby. Sám je autorom asi 60 epitafov, ktoré sa nám dodnes zachovali na hroboch mučeníkov. Na Damazov popud sa postavilo v Ríme viacero kostolov. Chrám sv. Vavrinca, ktorý on sám konsekroval, dnes nesie aj jeho meno. Pápež Damaz zomrel 11.decembra 384 v Ríme.

zdroj: zivotopisysvatych.sk