Rímskokatolícka cirkev – Oslany
Farnosť
História | Sviatosti | Pastorácia
Kostol sv. Štefana - farský | Kostol Sedembolestnej Panny Márie - filiálny | Kaplnky, kríže sochy
Patrón farnosti: sv. Štefan, uhorský kráľ (liturgická spomienka 16. augusta)
Štefan, inak nazývaný Vajk, bol synom maďarského vojvodu Gejzu1 a Sarolty, dcéry sedmohradského kniežaťa. Narodil sa v Maďarsku v Ostrihome.2 Presný rok jeho narodenia nie je známy. Niektoré pramene uvádzajú rok 969, iné 975 a ďalšie 977. Podobne neistý je aj rok jeho krstu a meno krstiteľa. Viacerí historici sa zhodujú, že Štefana pokrstil kňaz passovského biskupstva, ktorého poveril biskup Pilgrim. Sviatosť birmovania mu pravdepodobne udelil pražský biskup sv. Vojtech. Štefan už od svojej mladosti prejavoval vlastnosti dobrého panovníka: bol inteligentný, so širokým rozhľadom, rozvážny pri rozhodovaní, ale dôsledný a energický pri uskutočňovaní rozhodnutí.3 Vo veku 26 rokov sa oženil s Gizelou,4 sestrou nemeckého cisára Henricha II. Uhorským panovníkom sa stal v roku 997 po smrti svojho otca Gejzu. Štefan zjednotil maďarský národ politicky, občiansky a položil solídne základy kresťanstva a kresťanskej kultúry vo svojom štáte. Po cirkevnoprávnej stránke celé územie rozdelil na desať diecéz, z čoho boli dve arcibiskupstvá a osem biskupstiev. Zakladal kláštory a na vidieku pre každých desať obcí dal postaviť jeden kostol. Jeho najbližšími spolupracovníkmi boli benediktíni.5
V roku 1000 navštívil Rím biskup Astrik – Anastázius s prosbou udeliť Štefanovi kráľovskú korunu. Pápež Silvester II.6 po následnej dohode s cisárom Ottom III. súhlasil7 a poslal Štefanovi kráľovskú apoštolskú korunu s titulom apoštolský kráľ.8 Na Vianoce v tom istom roku bol ostrihomským arcibiskupom Dominikom v Ostrihome slávnostne korunovaný za uhorského kráľa a neskoršie aj jeho manželka Gizela. Ako kráľ zdvojnásobil svoju apoštolskú horlivosť v upevňovaní Cirkvi v celej svojej krajine. Sám dozeral na predstavených i na ľud, navštevoval biskupstvá i kláštory, často aj preoblečený. Horlivých odmeňoval, ľahostajných trestal a dbal o to, aby všade vládol kresťanský poriadok.9
V roku 1002 sa mu narodil syn Otto, ktorý zakrátko zomrel a v roku 1007 syn Imrich, ktorý sa mal stať jeho nástupcom.10 Štefan chcel, aby sa z jeho syna Imricha stal príkladný kresťanský vladár, ktorý by po ňom viedol a všestranne zveľaďoval krajinu. Preto ho zveril na výchovu sv. Gerardovi, prvému csanádskemu biskupovi.11 Keďže už v roku 1031 chcel Imrichovi odovzdať správu krajiny, dal pre neho zostaviť desať pravidiel ideálneho kresťanského kráľa: De Institutione morum ad Emericum Ducem. No Imrich pred korunovaním pri poľovačke utrpel vážne zranenie a šesť dní pred korunovaním v dvadsiatom štvrtom roku svojho života zomrel.12 Štefana veľmi zronila nečakaná smrť jeho syna, do ktorého vkladal veľké nádeje. Posledné roky jeho života mu strpčovali intrigy príbuzných, ktorí sa usilovali zaistiť si následníka trónu.13 Kráľ za svojho nástupcu povolal synovca, ktorého časť šľachty neprijala, čo spôsobilo po Štefanovej smrti v Uhorsku obdobie bojov a nepokojov.14 Šesťdesiatdeväťročný uhorský kráľ Štefan zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome.15 Pochovaný bol v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár), v bazilike, ktorú dal vybudovať za svojho života. Za svätého bol vyhlásený v roku 1083 pápežom Gregorom VII. spolu so svojím synom Imrichom, biskupom Gerardom a s Andrejom – Svoradom a Benediktom. Jeho manželka Gizela sa uctieva ako blahoslavená.16 V Uhorsku sa v minulosti sviatok sv. Štefana slávil 20. augusta. Po liturgickej reforme sa slávi 16. augusta.17 Je zobrazovaný ako panovník pokročilého veku, s korunou na hlave, so žezlom alebo mečom. Často býva pri ňom znázorňovaný aj syn Imrich.18 Tiež ho zobrazujú v kráľovskom rúchu so zástavou a štítom. Jeho individuálne atribúty sú: 1. Dvojitý kríž alebo tzv. metropolitný kríž, ktorý pripomína, že dostal od pápeža titul apoštolského kráľa. 2. Zástava s obrazom Panny Márie.19
Najstaršie znázornenie sv. Štefana je na uhorskom korunovačnom plášti z roku 1031 (Vatikánska knihovňa).20
1 Porov. ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Bratislava: Vydavateľstvo Tatran, 1991, s. 402.
2 Porov. RUSINA, I., ZERVAN, M.: Životy svätých Ikonografia. Bratislava: Vydavateľstvo FVU, 1994, s.163.
3 Porov. ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom, s. 402.
4 Porov. SCHAUBER, V., SCHINDLER, H. M.: Rok se svatými. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 1994, s. 427.
5 Porov. ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom, s. 403.
6 Porov. RUSINA, I., ZERVAN, M.: Životy svätých Ikonografia, s. 163.
7 Porov. ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom, s. 403.
8 Porov. RUSINA, I., ZERVAN, M.: Životy svätých Ikonografia, s. 163.
9 Porov. MEČIAR, K.: Životy víťazov 3. Bratislava: LÚČ, 1998, s. 315.
10 Porov. RUSINA, I., ZERVAN, M.: Životy svätých Ikonografia, s. 163.
11 Porov. ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom, s. 403.
12 Porov. MEČIAR, K.: Životy víťazov 3, s. 316.
13 Porov. ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom, 1991, s. 403.
14 Porov. FLORENTOVÁ, H., KOPECKÝ, V.: Kresťanské nebo, svätci v umení a legendách. Bratislava: Mladé letá, 1995, s. 110.
15 Porov. MEČIAR, K.: Životy víťazov 3, s. 317.
16 Porov. ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom, s. 403.
17 Porov. MEČIAR, K.: Životy víťazov 3, s. 317.
18 Porov. FLORENTOVÁ, H., KOPECKÝ, V.: Kresťanské nebo, svätci v umení a legendách, s. 110.
19 Porov. RUSINA, I., ZERVAN, M.: Životy svätých Ikonografia, s.163.
20 Porov. SCHAUBER, V., SCHINDLER, H. M.: Rok se svatými, s. 428.
Farský kostol sv. Štefana, uhorského kráľa (Oslany)
Medzi dôležité architektonické – sídlištné prvky, ktoré navonok dotvárali charakteristický obraz jednotlivých dedín už vo včasnom stredoveku, patrili aj cirkevné stavby a iné kultové zariadenia, ktoré sú formálne odlišné od ostatných obytných a iných budov. Spravidla boli umiestnené v strede dedín na terénnych alebo iných prírodných vyvýšeninách.1
Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa, sa nachádza v Oslanoch na Námestí slobody.2 Stojí na mieste prvého gotického kostola, spomínaného už v roku 1332. Je pôvodne neskorogotický z roku 1495, barokovo obnovený v roku 1756 – 1768 a prestavaný v roku 1795. Z neskorogotickej stavby je časť obvodových múrov a veža pojatá do barokovej dispozície. Je to jednoloďová rozsiahla baroková stavba s polygonálne zakončeným presbytériom, spevnená dvoma opornými piliermi a pruskými klenbami, zbiehajúcimi sa do konkávnych nástenných pilierov. Staršia, v jadre gotická veža, pôvodne prestavaná, bola pri barokovej obnove vtiahnutá do pôdorysu konkávne riešenej prehýbanej fasády a členená nárožnými pilastarmi a francúzskymi oknami s balustrádou v parapete. Nad vstupným portálom sa nachádza nika s barokovou sochou Boha Otca.3 Na priečelí chrámu stojí vysoká veža s medenou strechou v tvare pyramídy. Na veži sa nachádzajú vežové hodiny na elektrický pohon z roku 1969. Pod sakristiou kostola je krypta rodiny Tagányi.4 Približné rozmery kostola sú: dĺžka – 46 m, šírka – 16,5 m, výška lode – 20 m a približná výška veže 55 m.
HLAVNÝ OLTÁR SV. ŠTEFANA: Neskorobarokový z druhej polovice XVIII. storočia, s kombináciou polychromovanej drevorezby a muriva. Na menze je vysoké tubernákulum s anjelmi. V strede je obraz sv. Štefana, uhorského kráľa, obetujúceho uhorskú korunu Panne Márii. Je to olejomaľba na plátne z XIX. storočia.5 Hlavný oltár bol obnovený v XX. storočí6 a namiesto nástavca nad tabernákulom bola umiestnená drevená socha Piety pochádzajúca z XIX. storočia.7
BOČNÉ OLTÁRE: Pravý bočný oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Tvorí ho stĺpová architektúra v strede s nikou, v ktorej je umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého v kanonickom oblečení, s krížom v ruke a s mučeníckou palmou.
Vo vrchnej časti oltára je namaľovaný obraz Najsvätejšej Trojice. Po stranách je umiestnená mladšia socha sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho.8
Ľavý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Lurdskej. Uprostred oltára je znázornená lurdská jaskyňa s Pannou Máriou a sv. Bernadettou. Po stranách sú umiestnené staršie sochy sv. Petra a Pavla, ktoré zrejme pochádzajú z niektorého staršieho oltára.9
KAZATEĽNICA: Neskorobaroková z druhej polovice XVIII. storočia s polychromovanou drevorezbou. Taktiež ju tvorí rokajový a festónový dekor. Na parapete rečnišťa sa nachádza reliéf Kázania zástupom z Petrovej loďky, Zázračného rozmnoženia chleba na púšti a Rozsievača. Na vrchole baldachýnu je umiestnená socha postavy Dobrého Pastiera.10 Oltáre aj kazateľnicu zhotovil rezbár Drozd z Novák.11
LAVICE: Barokové pochádzajúce z XVIII. storočia, vyrobené z dreva. Čelné dosky lavíc sú s vystupujúcimi poľami. Bočnice majú esovitý tvar.12
PARAMENTÁR: Klasicistický z poslednej tretiny XVIII. storočia, taktiež vyrobený z dreva. Dvierka má dekorované festónmi, v strednej časti s kľačadlom a v hornej časti s krížom.13 Luisézny paramentár s rokokovým baldachýnom a s krucifixom je zasa umiestnený v sakristii kostola.14
ZVONY: Najstarší veľký zvon, ktorý pochádzal z roku 1498, bol zrekvírovaný v prvej svetovej vojne.15
PRVÝ ZVON: V súčasnosti najstarší zvon je z roku 1870, s hmotnosťou cca 400 kilogramov. Bol odliaty A . Littmannom a C. Krausom v Banskej Bystrici a zasvätený je Panne Márii Nepoškvrnenej, o čom svedčí aj nápis na zvone:
„S. MARIA VIRGO IMMACULATA TE KONCEPTA ORA PRO NOBIS
REFUSA PER A. LITTMANN C. KRAUSA“16
DRUHÝ ZVON: Je najväčší s hmotnosťou 780 kilogramov, pochádza z roku 1924. Jeho patrón je svätec s knihou a palmou. Na zvone sa nachádza nápis:
„Z MILODAROV RIM. KATH. VERIACICH FARNOSTI OSLIANSKEJ
LIATY V TRNAVE A. KURBEL 1924“17
TRETÍ ZVON: Pochádza tiež z roku 1924 a je zasvätený Ježišovi Kristovi. Jeho hmotnosť je 280 kilogramov a má takýto nápis:
„Z MILODAROV R. K. VERIACICH FARNOSTI OSLIANSKEJ
LIAL ALOJZ KURBEL V TRNAVE 1924“18
Okrem údajov o požehnaní zvonov, ktoré sú na samotných zvonoch, sa zachovali aj ďalšie dva písomné údaje a to z diela Usporiadanie farnosti a farárov arcidiecézy Ostrihomskej, kde sa píše, že dňa 6. septembra 1689 Blasius Jaklin, generálny vikár, po povzbudení veriacich požehnal zvony.19 Druhý záznam je v Historii domus III., kde sa uvádza, že zvony z roku 1924 boli požehnané 16. apríla 1924 Antonom Mišenkom, prievidzským farárom.20
ORGAN: Nachádza sa na chóre v zadnej časti kostola. Pri jeho oprave v máji 1933 sa našiel na ňom nápis tohto znenia: „ORGAN TENTO JE SKLADANÝ ROKU 1856, KTORÉHO VRCHNÝ KORPUS ZO STARÉHO ORGANU POZOSTÁVA.“21 Prestaval ho Samuel Vágner. Nový organ kuželopneumatický bol zakúpený vo firme Organa v Kutnej Hore. Má dva manuále plus pedál. Dispozíciu organa navrhol profesor Šimko Juhás a prospekt navrhol Dr. E. Závarský.22 Organ bol postavený v rokoch 1958 – 1961.23 Jeho posledná rekonštrukcia sa vykonala v júli a auguste v roku 2000.24 Na chóre sú dva obrazy, ktoré zobrazujú Nanebovzatie Panny Márie a svätého Jána Nepomuckého – ako spovedá kráľovnú. Pod chórom je v kaplnke drevený oltár s bohatou umeleckou rezbou.25
Dnes už chýbajúcou súčasťou kostola bola aj PLASTIKA MADONY: Neskorogotická z 80–tych rokov XV. storočia z niekdajšieho krídlového oltára.26 Jej rozmery boli: výška 97 cm a šírka 35 cm.27 Predstavuje stojacu Madonu, držiacu na rukách Ježiška, odetú do dlhých šiat, cez ktoré je prehodený plášť zachytený pod ľavou rukou a na bruchu prehnutý. Táto plastika je polychrómovanou drevorezbou reštaurovanou v rokoch 1970 – 1971 akademickým maliarom M. Štalmachom.28 Odcudzená bola v noci z 31. mája na 1. júna 1980.29
1 Porov. SOKOLOVSKÝ, L.: Správa stredovekej dediny na Slovensku, s. 201.
2 Porov. http://www.oslany.sk/, 26. 10. 2005.
3 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Súpis pamiatok na Slovensku 2, K–P. Bratislava: Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor, 1968, s. 437.
4 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, s. 24; 34.
5 Porov. BALAŠA, G.: Hnuteľné pamiatky stredoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. Banská Bystrica: Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1970, s. 262.
6 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Súpis pamiatok na Slovensku 2, K–P, s. 437.
7 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 71.
8 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 71.
9 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 71.
10 Porov. BALAŠA, G.: Hnuteľné pamiatky stredoslovenského kraja v štátnych zoznamoch, s. 262.
11 Porov. http://www.oslany.sk/, 26. 10. 2005.
12 Porov. BALAŠA, G.: Hnuteľné pamiatky stredoslovenského kraja v štátnych zoznamoch, s. 262.
13 Porov. BALAŠA, G.: Hnuteľné pamiatky stredoslovenského kraja v štátnych zoznamoch, s. 262.
14 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Súpis pamiatok na Slovensku 2, K–P, s. 437.
15 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, s. 23.
16 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 71–72.
17 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 71–72.
18 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 71–72.
19 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 668.
20 Porov. Rok 1924. In: Historia domus III.
21 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, s. 27.
22 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg organov, strojopis. In: Knižnica Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne, s. 28.
23 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, s. 34.
24 Porov. Rok 2000. In: Historia domus III.
25 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, s. 24; 27; 34.
26 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Súpis pamiatok na Slovensku 2, K–P, s. 437.
27 Porov. PÁRNIČAN, P.: Gotická rezba stredoslovenských banských miest, Hornej Nitry a Turca. Kraków: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2005, s. 182.
28 Porov. Spravodaj Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava stredisko Banská Bystrica, 14. Bratislava: SUPSOP, 1973, s. 126–175.
29 Porov. Rok 1980. Odcudzenie sochy. In: Historia domus III.
Filiálny kostol Sedembolestnej Panny Márie (Lubianka)
Základný kameň kostola Sedembolestnej Panny Márie na Ľubianke bol požehnaný 8. augusta 2004. Kameň a pozemok požehnal Jaroslav Kadlec, dekan z Partizánskeho.1 Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Ľubianke spolu s oltárom konsekroval Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup, dňa 4. septembra 2005 za účasti kňazov a veľkého množstva Božieho ľudu.2 Kostol bol postavený za 13 mesiacov z darov Biskupského úradu v Banskej Bystrici, Obecného úradu v Oslanoch a príspevkov veriacich. Spolu bolo preinvestovaných 2 260 000 Sk.3 Táto neveľká, moderná stavba kostola, má kapacitu 55 miest. Celá výstavba nového kostola bola zrealizovaná v čase pôsobenia farára Pavla Párničana.4
ZÁKLADNÝ KAMEŇ: Na čiernom mramore základného kameňa je vyrytý nápis tohto znenia: „ZÁKLADNÝ KAMEŇ KAPLNKY SEDEMBOLESTNEJ P. MÁRIE NA ĽUBIANKE; OSLANY – ĽUBIANKA 8. AUGUSTA 2004.“5
LITURGICKÉ ZARIADENIE a LAVICE: oltár, ambona, bohostánok, sedes, ako i lavice sú vyrobené z dreveného materiálu.
KALICH: Kalich je pozlátený a darovala ho obec Oslany. Na spodnej časti kalicha je nápis: „KAPLNKA SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE“, znázornený erb obce, miesto a dátum konsekrácie: „ĽUBIANKA – VENUJE OBEC OSLANY – 4. 9. 2005.“6
ZVON: Má 80 kg. Bol odliaty Michalom Trvalcom a jeho spoločníkmi vo firme ZVONEX v Žarnovickej Hute. Na zvone je znázornený obraz Sedembolestnej Panny Márie z nápisom: „SEDEMBOLESTNÁ PANNA MÁRIA, ORODUJ ZA NÁS“ a erb firmy, pod ktorým je nápis: „OSLANY – ĽUBIANKA RP. 2005“7
RELIKVIE: V prednej časti oltára boli počas obradu konsekrácie kostola uložené relikvie:
1. Sv. Alberta, o pravosti ktorých bol 18. júla 2005 v Ríme vydaný list zhodnoverňujúci pravosť čiastočky z kostí sv. Alberta, zakladateľa spoločnosti bratov a sestier slúžiacich chudobným. V liste sa píše, že relikvie sú umiestnené v kovovej schránke okrúhlej formy, opatrené sklom, dobre uzavreté a vo vnútri upevnené hodvábnou šnúrkou červenej farby s pečaťou.8
2. Bl. Sidónie, ľudovo Zdenky, vo svete Cecílie Schelingovej, sestry z Kongregácie sestier lásky sv. Kríža, mučenice. List pravdivosti bol vydaný postulátorom vdp. Ľudovítom Pokojným. Dosvedčuje pravosť čiastočky z kostí bl. Sidónie, ktoré sú umiestnené v kovovej schránke okrúhlej podoby, sklom uzavretej, upevnenej hodvábnou stužkou bielo – modro – červenej farby a s pečaťou.9
1 Porov. Základný kameň kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na Ľubianke ...je položený. In: Osliansky spravodaj. Oslany: Obecný úrad Oslany, r. VI., č. 10, 2004, s. 11.
2 Porov. BALÁŽ, R.: Listina o konsekrácii kostola a oltára zo dňa 2. 9. 2005, č. 897.
3 Porov. Rok 2005. Posv. kostola. In: Historia domus III.
4 Porov. NEPŠINSKÝ, V., TURČAN, R., TURČANOVÁ, D.: S radosťou pôjdeme do domu Pánovho. Nové kostoly v Banskobystrickej diecéze. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2006, s. 92–93.
5 Porov. Základný kameň kostola Sedembolestnej Panny Márie na Ľubianke.
6 Porov. Kalich kostola Sedembolestnej Panny Márie na Ľubianke.
7 Porov. Zvon kostola Sedembolestnej Panny Márie na Ľubianke.
8 Porov. BOBROWSKÁ, R.: Listina o pravdivosti relikvií sv. Alberta zo dňa 18. 7. 2005, č. 592.
9 Porov. POKOJNÝ, Ľ.: Listina o pravdivosti relikvií sv. Sidónie zo dňa 6. 8. 2005.
Kaplnky, kríže, sochy
KAPLNKA PREBLAHOSLAVENEJ PANNY MÁRIE.
Bola postavená v roku 1878 na miestnom cintoríne. Nápis na kamennom podstavci kríža v priečelí kaplnky dosvedčuje jej zasvätenie: „CAPPELAM HANC HONORI BMV SACRAM POSVIT ET DOTAVIT PAULUS KMETH CUM CONSORTE SUA ALOYSIANATA ZSITEK GUAM 15 AUG. 1878. GEORGIUS HRIUNÁK ARCHIDIAKONUS PAROCHUS BENEDIXIT“ (preklad: Túto kaplnku k úcte Preblahoslavenej Panne Márii postavil Pavol Kmeť spolu s Alojziou Zsitnik. 15. augusta 1878 ju požehnal Juraj Hrivnák, archidiakon).1
KAPLNKA SV. CYRILA A METODA.
Nachádza sa za stredným mlynom na mieste, kde predtým stála na kamennom podstavci socha Umučenia. Je z roku 1923 a bola postavená na pamiatku padlým Oslancom v I. svetovej vojne, ktorých mená sú na plechovej tabuli vo vnútri kaplnky2 a medzi ktorými je uvedené aj meno klerika Bélu Szaba. Kaplnka bola postavená z milodarov farníkov, požehnaná v septembri 1923 a zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi.3
KAPLNKA SV. FLORIÁNA. 
Z príležitosti 50. výročia založenia Hasičského spolku v Oslanoch bola požehnaná kaplnka k úcte sv. Floriána – patróna požiarnikov. Kaplnku nachádzajúcu sa v plote cintorína postavil na vlastné náklady Viliam Valach, kominársky majster,4 o čom svedčí aj nápis na čelnej strane kaplnky: „DAL VYSTAVIŤ NA PAMIATKU VILEM VALACH A MANŽELKA 1924.“5 Naposledy kaplnka bola renovovaná v roku 2002 na náklady obce6 a 5. mája 2003 bola doplnená o novú sochu sv. Floriána miestnym farárom Pavlom Párničanom, ktorý ju v ten istý deň aj požehnal.7
PRÍCESTNÉ KAPLNKY.
Medzi Oslanmi a Čereňanmi stála prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola znovu postavená v roku 1932.8 Na opačnej strane, smerom na Partizánske, sa nachádzajú dve prícestné kaplnky Panny Márie, z ktorých jedna stojí na mieste, kde predtým bola socha sv. Jána (pravdepodobne Nepomuckého) a pri ceste v smere na Ľubianku je ďalší obraz Panny Márie.9 V minulosti stála prícestná kaplnka aj na rázcestí smerom od cintorína na Ľubianku.10
KAMENNÉ STĹPY. 
Medzi farskou budovou a kostolom stojí neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého z XVIII. storočia na kamennom podstavci. Renovovaná bola v roku 1941,11 taktiež v roku 2003 akademickým sochárom Dušanom Hagarom. Podľa Pamiatkového úradu s určitou pravdepodobnosťou môže byť jej autorom známy kremnický sochár Dionýz Stanetti.12
Pred kostolom stoja dva stĺpy – mariánsky a sv. Jozefa. Mariánsky stĺp barokovo – klasicistický pochádza z 2. polovice XVIII. storočia. Renovovaný bol v roku 1907.13 Táto informácia o renovácii je vrytá v spodnej časti Mariánskeho stĺpa: „RENOVATA 1907.“14
Stĺp sv. Jozefa pestúna je
barokovo klasicistický z 2. polovice XVIII. storočia, pendant predošlého, na vysokom korintskom stĺpe, postavenom na stupňovitej pilierovej báze s novšou sochou svätca.15 V spodnej časti stĺpu sa nachádza latinský názov tohto znenia: „HANC STATUAM ENEXIT IN HONOREM ST. JOSEPHUS, JOSEPHUS DIVIS 1907.“16 (Preklad: Túto sochu postavil ku cti sv. Jozefa, Jozef Divis 1907). Obe sochy sú evidované v súpise kultúrnych pamiatok na Slovensku.17
KRÍŽE.
Pri kostole stojí misijný kríž s nápisom: „SPAS DUŠU SVOJU.“ Na vertikálnom ramene sú napísané roky svätých misií vo farnosti Oslany: „ SV M 1911; 1937; 1946; 1950; 2000.“18
Slovenský dvojkríž bol postavený v jubilejnom roku 2000 na vrchole Žarnova. Je 6 metrov vysoký a 4 metre široký. Bol požehnaný 15. septembra 2000 banskobystrickým diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom, čo je zaznačené aj na pamätnej tabuli pod krížom: „KRÍŽ BOL POSTAVENÝ 6. 9. 2000 OBČANMI OSLIAN A ĽUBIANKY K VEĽKÉMU JUBILEU 2000, AKO SYMBOL KRESŤANSKEJ VIERY, SLOVENSKEJ ŠTÁTNOSTI A NÁRODNEJ IDENTITY. POŽEHNANÝ BOL 15. 9. 2000 BANSKOBYSTRICKÝM BISKUPOM MONS. RUDOLFOM BALÁŽOM. S VĎAKOU STAROSTA OBCE OSLANY. SEDEMBOLESTNÁ PANNA MÁRIA, ORODUJ ZA NÁS.“19
1 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 106.
2 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 106.
3 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, s. 25.
4 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 106.
5 Porov. Kaplnka sv. Floriána v plote cintorína v Oslanoch.
6 Porov. PÁRNIČAN, P.: Kaplnka Sv. Floriána. In: Osliansky spravodaj. Oslany: Obecný úrad Oslany, r. III., č. 6, 2002, s. 8.
7 Porov. PÁRNIČAN, P.: Sv. Florián opäť v kaplnke. In: Osliansky spravodaj, r. V., č. 8., 2003, s. 8.
8 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, s. 27.
9 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 106.
10 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, s. 27.
11 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Súpis pamiatok na Slovensku 2, K–P, s. 437.
12 Porov. PÁRNIČAN, P.: Sv. Ján Nepomucký. In: Osliansky spravodaj, r. V., č. 8., 2003, s. 8.
13 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Súpis pamiatok na Slovensku 2, K–P, s. 437.
14 Porov. Mariánsky stĺp pred kostolom sv. Štefana, kráľa v Oslanoch.
15 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Súpis pamiatok na Slovensku 2, K–P, s. 437.
16 Porov. Stĺp sv. Jozefa pred kostolom sv. Štefana, kráľa v Oslanoch.
17 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 106.
18 Porov. Misijný kríž pri kostole sv. Štefana, kráľa v Oslanoch.
19 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV.: Oslany, s. 106.
Prameň: Š. Hýrošš, Dejiny farnosti Oslany, Badín 2006.
