Rímskokatolícka cirkev – Oslany
Cirkevné začlenenie farnosti
Cirkevné začlenenie ovplyvnilo zaradenie Oslianskeho dištriktu do Tekovskej župy. Osliansky cirkevný dištrikt vznikol pravdepodobne čoskoro po preniknutí ostrihomskej provincie na stredné Slovensko. Do Oslianskeho dištriktu v stredoveku patrili farnosti: Oslany, Kamenec, Veľké Pole, Veľké Uherce a Brodzany, z ktorých sa spravovali aj ostatné lokality našej oblasti.1
Kanonická vizitácia, konaná 8. a 9. apríla 1561 pri vizitácii tekovského archidiakonátu v Oslianskom dištrikte, spomína kostoly Kamenek (dnešný Kamenec pod Vtáčnikom), zasvätený Všetkým svätým, ďalší kostol Všetkých svätých na majetku Altoprato (pravdepodobne Pažiť), kostol Michala Archanjela na majetku Nagh Wgrocz (Veľké Uherce), ako aj kostol sv. Štefana kráľa v Ozlyan (Oslany) a nakoniec kostol Všetkých svätých v Baradyan (Broďany).2
Za vlády Márie Terézie 13. marca 1776 schválil pápež Pius VI. bulou „Regalium principum“ nové biskupstvo – Banskobystrické. Po jeho vzniku sa farnosť Oslany stala súčasťou tohto biskupstva.3 Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej. Pri založení malo biskupstvo 6 dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky4 a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov. Do Nitrianskeho archidiakonátu patril spolu s Bojnickým aj Osliansky dištrikt,5 ktorý tvorili: Bystričany; Horná Ves s filiálkou Radobica; Horný Kamenec s filiálkami Dolný Kamenec a Zemianske Kostoľany; Malé Kršteňany s filiálkou Veľké Kršteňany; Veľké Uherce s filiálkami Kolačno a Pažiť; Oslany s filiálkami Čereňany a Chalmová; Šimonovany s filiálkou Malé Uherce.6 Podľa kanonickej vizitácie banskobystrického biskupa Františka Berchtoldta mali Oslany v roku 1780 až päť filiálok: Čereňany, Chalmovú, Bystričany, Hornú Ves a Radobicu.7 O dvadsať rokov neskôr v roku 1800 sa od farnosti Oslany osamostatnila filiálka Horná Ves a v roku 1804 filiálka Bystričany.8 Dosvedčuje to aj kanonická vizitácia banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho z roku 1805, v ktorej sa uvádzajú už len dve filiálky: Čereňany a Chalmová.9 Tento stav potvrdzuje aj ďalšia kanonická vizitácia konaná banskobystrickým biskupom Antonom Makayom v roku 1821.10 Chalmová bola vyňatá z farnosti Oslany až v roku 1890 a bola pridelená do farnosti Bystričany.11
V roku 1971 farnosť Oslany spolu s filiálkou Čereňany a ďalšími sedemnástimi farnosťami patrili do dekanátu Prievidza.12 V roku 1991 je farnosť Oslany uvádzaná v dekanáte Partizánske bez filiálky,13 keďže 30. júna 1991 bola jej posledná filiálka Čereňany ustanovená banskobystrickým biskupom Mons. Rudolfom Balážom za samostatnú farnosť.14
1 Porov. JUCK, Ľ., BEŠŠE, O.: Z dejín obcí oslianskej oblasti. In: KOVÁČ, J.: Horná Nitra, vlastivedný zborník V., s. 98.
2 Porov. BUCKO, V.: Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564. Bratislava: Edícia Svetlo, 1939, s. 210; 220–221.
3 Porov. KONIAROVÁ, A.: Dejiny Banskobystrickej diecézy v 18. a 19. storočí. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2002, s. 40; 51; 141.
4 Porov. MATULAY, C. A KOL.: Štátny archív v Banskej Bystrici, Sprievodca po archívnych fondoch I. Bratislava: Slovenská archívna správa, 1962, s. 171.
5 Porov. OTRUBA, Š.: Štátny archív v Banskej Bystrici, Sprievodca po archívnych fondoch II. Bratislava: Slovenská archívna správa, 1969, s. 188.
6 Porov. KONIAROVÁ, A.: Dejiny Banskobystrickej diecézy v 18. a 19. storočí, s. 140–142.
7 Porov. BERCHTOLD, F.: Kanonická vizitácia, 1780, rukopis. In: Archív farského úradu Oslany, s. 12–34.
8 Porov. http://www.oslany.sk/, 26. 10. 2005.
9 Porov. ZERDAHELY, G.: Kanonická vizitácia, 1805, rukopis. In: Archív farského úradu Oslany, b. 5.
10 Porov. MAKAY, A.: Kanonická vizitácia, 1821, rukopis. In: Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Banskej Bystrici.
11 Porov. Historia domus II., rukopis. In: Archív farského úradu Oslany, 1846, s. 38.
12 Porov. Schematizmus Slovenských katolíckych diecéz. Bratislava: SSV, 1971, s. 31–33.
13 Porov. VARGA, S.: Schematizmus banskobystrickej diecézy. Banská Bystrica: Biskupský úrad, 1991, s. 45.
14 Porov. Kronika farnosti Čereňany, 1991, rukopis. In: Archív farského úradu Čereňany.
