Rímskokatolícka cirkev – Oslany
Sviatosť Eucharistie
I. časť Eucharistia ako obeta
Na žiadosť Kňazskej rady Banskobystrickej diecézy,
zídenej dňa 22. októbra 2015 v Banskej Bystrici,
postupne uvádzame hlavné pastoračné zásady,
podľa ktorých sa treba riadiť pri vysluhovaní sviatostí
Eucharistia ako obeta
Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života (Lumen gentium 11; KKC 1324), a preto si zaslúži najväčšiu pozornosť a lásku všetkých veriacich – najmä kňazov.
Eucharistia, čiže svätá omša, je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža a posvätnou hostinou účasti na Pánovom tele a jeho krvi (por. KKC 1382). Vieroučná náuka o Eucharistii (že je obeta a pokrm) má základ v teológii sv. Pavla – 1 Kor 11, 26: „A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.“
Povolenie ordinára k slúženiu svätých omší
V súkromných kaplnkách sa vyžaduje povolenie ordinára k slúženiu svätých omší, por. kán. 1226; 1228 CIC. Samotné požehnanie takejto kaplnky (hoci aj ordinárom) toto povolenie nenahrádza.
Milodar (štipendium, intencia) na slávenie omše – prijímanie milodaru
Prijatie omšového milodaru je vážna vec, zaväzujúca vo svedomí a Kódex kánonického práva túto činnosť (prijatie) vyhradzuje kňazovi, por. kán. 945 CIC. Preto, s výnimkou mimoriadnych okolností (veľké zhromaždenie veriacich na púťach, staroba a choroba kňaza, napr. oslabený zrak...), má každý kňaz – celebrant prijímať milodar sám. Najmä pre pastoračných kňazov to je jedinečná príležitosť lepšie spoznať žiadateľa svätej omše (svojho farníka) a jeho situáciu.
Okrem toho sa lepšie zaistí splnenie kán. 947 CIC (zamedzenie obchodovania, zneužitia, protekcionizmu...).
Milodar (štipendium, intencia) na slávenie omše – výška milodaru
Západná i Východná provincia Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku dňa 15. júna 2011 upravili výšku milodaru na slávenie svätej omše na 5,- €. Táto výška platí od 1. júla 2011.
Kto z veriacich bude chcieť dobrovoľne obetovať nižší či vyšší milodar, môže tak urobiť v zmysle kán. 952 § 1 CIC. Kňaz sám nesmie pýtať viac.
Milodar (štipendium, intencia) na slávenie omše – odovzdanie milodaru
V plnom rozsahu platí smernica KBS zo dňa 28.1.2004, že intencie s milodarom nemožno priamo dávať kňazom iných diecéz. Kňazom – diecéznym či rehoľným – musí dať chýbajúce intencie ich vlastný ordinár, ktorý najlepšie vie o ich súcosti a spoľahlivosti.
Zvyšné omšové milodary (resp. gregoriánske sväté omše)
Kňazom pripomíname, že nemôžu odmietať prijať od veriacich intencie. Odmietanie porušuje ich právo, por. Lumen gentium 37. Zvyšné intencie (resp. gregoriánske sväté omše), ktoré kňazi nestihnú odslúžiť sami, treba od veriacich prijať a odoslať na náš Ordinariát.
Sú viaceré možnosti (doma i v zahraničí), kde sväté omše odslúžia.
Pohrebné sväté omše – pastoračná ústretovosť
Kňazi majú ochotne spojiť pohrebné obrady so svätou omšou. Všeobecné smernice Rímskeho misála (VSMR) predpisujú: „Duchovní pastieri nech berú do úvahy najmä tých, ktorí z príležitosti pohrebu sú prítomní na liturgických obradoch alebo počúvajú evanjelium, či už sú to nekatolíci alebo takí katolíci, ktorí sa na Eucharistii nikdy alebo sotvakedy zúčastňujú, alebo stratili azda aj vieru. Kňazi sú totiž služobníkmi evanjelia pre všetkých“ (VSRM 341).
Z tohto dôvodu ordinári Slovenska každoročne dávajú fakultu binácie pre omše spojené s obradmi pohrebu, por. Direktórium 2009, str. 14.
Slávenie svätej omše – binácia a trinácia
Kódex dovoľuje kňazovi raz za deň sláviť eucharistickú obetu (kán. 905 CIC). Prípady, v ktorých je podľa práva dovolené v ten istý deň individuálne a spoločne sláviť viackrát, sa berú ako výnimky (Vianoce; „dušičky“).
Miestny ordinár môže dovoliť, aby kňazi, z oprávneného dôvodu, slávili dvakrát (t.j. binovali); ako napr. pri slávení svätej omše s biskupom, pri kňazských rekolekciách, pri kňazskom pohrebe... Ba čo viac, ak to vyžaduje pastoračná potreba, v nedeľu a prikázané sviatky (ale len v tieto dni) aj trikrát (trinácia). Inak kňaz nemôže slúžiť viac ako jednu svätú omšu denne.
Podmienky na spovedanie veriacich
Svätý Otec Ján Pavol II. vydal 7.4.2002 apoštolský list Misericordia Dei o slávení sviatosti pokánia. V ňom naliehavo vyzýva všetkých kňazov, aby zabezpečili veriacim čo možno najlepšie podmienky na spovedanie; a to „aj počas slávenia svätých omší, ak sú k dispozícii ďalší kňazi“ (por. Misericordia Dei 2).
Znamená to, že tam, kde je viac kňazov, treba umožniť veriacim, aby sa vyspovedali aj počas nedeľnej (resp. púťovej) svätej omše.
Eucharistia – prvé piatky a adorácia
Svätý Otec František počas návštevy ad limina v r. 2015 vyzval biskupov Slovenska, aby rozvíjali duchovný život veriacich najmä pomocou Eucharistie.
S hodným svätým prijímaním, s plnou účasťou na svätej omši, veľmi úzko súvisí sviatosť pokánia. Katechizmus Katolíckej cirkvi stanovuje (č. 1385), že kto si je vedomý ťažkého hriechu, musí skôr, ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia. Preto je veľmi žiaduce, aby kňazi radi, dostatočne často a dobre vysluhovali sviatosť pokánia.
Je potrebné spovedať aspoň pol hodinu pred každou svätou omšou; vo zvýšenej miere treba spovedať pred prvým piatkom; tam, kde to kňazovi okolnosti dovoľujú, treba spovedať aj v nedeľu a kde je viac kňazov aj počas svätých omší.
Prosíme všetkých dušpastierov, aby hľadali spôsoby, ako privádzať deti od prvého svätého prijímania, mládež i dospelých k pobožnosti deviatich prvých piatkov.
Obetné dary pri svätej omši
Všeobecné smernice Rímskeho misála (bod 73) hovoria o príprave obetných darov vo svätej omši nasledovne: „Je chválitebné, keď veriaci sami prinášajú chlieb a víno. Kňaz alebo diakon ich prevezme na vhodnom mieste, aby ich priniesol k oltáru. Hoci chlieb a víno, určené na bohoslužbu, veriaci už neprinášajú zo svojho ako kedysi, jednak obrad prinášania týchto darov si zachováva duchovnú silu a význam. Možno prijať aj peniaze alebo iné dary pre chudobných alebo na kostol, ktoré veriaci prinášajú alebo ktoré sa vyberajú v kostole. Kladú sa na vhodné miesto mimo eucharistického stola.“
Je potrebné, aby naše obetné sprievody nevyznievali formalisticky, ale opravdivo.
V rámci liturgickej reformy bola obnovená aj procesia veriacich s obetnými darmi. Rozhodnúť o procesii a daroch má kňaz (farár, resp. kaplán). Nikdy však ako obetný dar nemá byť prinášané niečo, čo si dotyční obetujúci chcú opäť vziať pre seba späť, ako napr. futbalová lopta či horolezecké lano a iné. Teda obetný dar nie je len nejaký symbol obety, ale skutočné darovanie niečoho, čoho sa dotyčný zrieka.
Pre prinášanie obetných darov sa nutne nevyžaduje posväcujúca milosť, ale iste by – vzhľadom na ostatných prítomných veriacich v kostole – nebolo dobré, keby obetné dary prinášal nejaký človek, ktorý nežije príkladným kresťanským životom alebo je verejný hriešnik. Obetné dary môžu prinášať aj deti, najmä keď je to vo svätej omši za účasti detí.
V sakristii kňaz určí miništranta zodpovedného za prinášanie darov. Tento miništrant sa po skončení spoločných modlitieb veriacich odoberie k stolíku, pri ktorom sú už zhromaždení tí, ktorí ponesú dary. Osoby prinášajúce dary sa stavajú do dvojíc, posledná dvojica prináša obetnú misku s hostiami a víno s vodou. Pritom si nekľakajú, ani sa neukláňajú. Po odovzdaní darov sa môžu ukloniť smerom k oltáru, a tak odísť na svoje miesta.
Počas prinášania a odovzdávania darov má mať každý prítomný veriaci na mysli, že pri odovzdávaní darov sa odovzdáva každý človek Ježišovi Kristovi so všetkými radosťami a trápeniami ako Bohu milá obeta. Prinášanie obetných darov je dôležitá chvíľa svätej omše.
Miništranti pri svätej omši – chlapci a muži
Miništrovanie pri svätej omši bolo tradične vyhradené mužom. Aj po Druhom vatikánskom koncile dve rímske inštrukcie (v r. 1970 Liturgicae instaurationes a v r. 1980 Inaestimabile donum) zdôrazňovali, že ženy nemôžu posluhovať pri oltári.
Avšak Kódex kánonického práva z r. 1983 pripustil (kán. 230), že ženy posluhovať pri oltári môžu. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v r. 1994 poslala predsedom biskupských konferencií okružný list – oficiálnu interpretáciu kán. 230 § 2 CIC, že ženy môžu miništrovať, avšak zároveň prízvukovala, že daný kánon má charakter dovolenia, a nie práva, ktorého by sa mohli laici dožadovať, a že je vecou príslušného diecézneho biskupa, ako vo veci rozhodne.
Slovenskí diecézni biskupi na to zareagovali tak, že dňa 26.9.1994 spoločne rozhodli, že na Slovensku dievčatá miništrovať nemôžu. Táto norma je u nás stále platná. Biskupi odôvodnili svoje rozhodnutie tým, že miništrovanie vzbudzuje a napomáha rastu kňazských povolaní. Miništrovanie dievčat, rozšírené na niektorých miestach, môže byť jednou z príčin poklesu záujmu o kňazské povolanie.
Liturgický komentár vo svätej omši
Niekde sa stretávame s komentárom pri prinášaní obetných darov vo svätej omši. Nie je to správne. Preto upozorňujeme na možnosť používania komentára vo svätej omši.
VSRM (bod 105 b) nariaďujú: „Komentátor dáva veriacim v prípade potreby krátke vysvetlenie a upozornenia, aby ich uviedol do slávenia, aby ho lepšie porozumeli. Vstup komentátora má byť dôkladne pripravený, stručný a vecný. Pri plnení svojej úlohy komentátor stojí na vhodnom mieste pred veriacimi, ale nie na ambóne.“
List Kongregácie pre Boží kult a disciplínu svätostí o Eucharistických modlitbách z 27.4.1973 v článku 14. hovorí len o štyroch komentároch vo svätej omši:
- vstupný komentár;
- záverečný komentár (pred záverečným požehnaním);
- komentár pred čítaniami;
- komentár pred Eucharistickou modlitbou (pred prefáciou).
Z týchto smerníc vyplýva, že komentár pri prinášaní obetných darov vo svätej omši nemá byť.
Prefácia svätej omše za účasti detí
Na sväté omše za účasti detí sa vzťahujú všeobecné liturgické predpisy a príslušné vlastné rubriky. Tam sa hovorí, že prefácie tejto svätej omše sa majú používať len v tejto svätej omši (a to aj vo Veľkonočnom období). Inde sa tieto prefácie nehodia.
Kňazská solidarita – omše za zosnulých kňazov
Ako diecézne nariadenie naďalej platí: „Každý diecézny kňaz je povinný odslúžiť za neho (za zosnulého kňaza) jednu svätú omšu.“
Ide o cenný dobrý skutok a prejav kňazskej solidarity v diecéze.
Povinnosť slúžiť svätú omšu „za ľud“
Svätú omšu za ľud má slúžiť farár (farský administrátor), por. kán. 540 § 1 CIC. Len ten, kto je v tejto povinnosti zákonne hatený, má ju obetovať v tých istých dňoch cez iného alebo v iné dni sám (kán. 534 § 1 CIC).
Prosím, aby táto inštrukcia bola zaradená medzi normy našej diecézy.
Banská Bystrica, 20.6.2016
Mons. Marián Chovanec
biskup
(interný dokument Banskobystrického biskupstva)
II. časť - Eucharistia ako pokrm
Na žiadosť Kňazskej rady Banskobystrickej diecézy,
zídenej dňa 22. októbra 2015 v Banskej Bystrici,
postupne uvádzame hlavné pastoračné zásady,
podľa ktorých sa treba riadiť pri vysluhovaní sviatostí
Eucharistia ako pokrm (sväté prijímanie)
Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života (konštit. Lumen gentium 11; KKC 1324), a preto si zaslúži najväčšiu pozornosť a lásku všetkých veriacich –najmä kňazov.
Pápež Ján Pavol II. v enc. Cirkev žije z Eucharistie (č. 52) zdôraznil, aby sa najmä pri Eucharistii s veľkou vernosťou zachovávali liturgické predpisy, ktoré sú konkrétnym vyjadrením autentickej ekleziality Eucharistie.
Príprava na sväté prijímanie
Pán Ježiš vyzval svojich nasledovníkov, aby ho sviatostne prijímali: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6, 53). Na sväté prijímanie, ako na veľkú a svätú chvíľu, sa treba náležite pripraviť. Na prvom mieste si treba spytovať svedomie (por. 1 Kor 11, 27-29). Kto si je vedomý ťažkého hriechu, musí skôr, ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia (por. KKC 1358). Ďalšia príprava spočíva v patričnej zbožnosti, ktorá sa prejavuje eucharistickým pôstom (jedna hodina pred svätým prijímaním), primeranou modlitbou a vhodným oblečením i správaním v kostole.
Osobná svätosť kňaza pramení z Eucharistie
Osobná svätosť kňaza úzko súvisí so živým a nábožným prijímaním Eucharistie.
Opravdivá, hlbšia a zrejmejšia duchovná obnova farnosti je možná len vtedy, ak ju vedie pastier, úprimne sa usilujúci o pravú svätosť.
Úprimná snaha realizovať túto našu „profesionálnu úlohu“ – byť svätým – nie je možná bez Eucharistie, jej zbožného slávenia a prijímania (por. enc. Cirkev žije z eucharistie 31). Prosím, živme a žime, my – kňazi, ako prví vo farnosti, túto snahu – byť svätými!
Sväté prijímanie vo svätej omši
Aby sa aj „znakmi lepšie ukázalo, že prijímanie je účasťou na obete, ktorá sa práve slávi“ , je želateľné, aby veriaci mohli prijať sväté prijímanie v hostiách, premenených v tej istej omši (por. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí: inštrukcia Sviatosť vykúpenia z r. 2004, č. 89).
Spôsob prijatia svätej hostie – do úst
Iba miestna konferencia biskupov, s potvrdením Svätej stolice, môže dovoliť, aby sa svätá hostia podávala na ruku. Konferencia biskupov Slovenska je stále za to, aby sa na Slovensku podávalo sväté prijímanie do úst.
Odôvodnenie:
- Prijímanie do úst je starobylá cirkevná prax.
- Prijímanie do úst lepšie zabraňuje zneužívaniu Eucharistie.
- Prijímanie do úst môže viesť k väčšej úcte pri prijímaní.
- Podávanie svätého prijímania na ruku je z jurisdického hľadiska výnimkou (indult) z univerzálneho poriadku, ktorú Svätá stolica povolila iba tým biskupským konferenciám, ktoré o to požiadali.
Spôsob prijatia svätej hostie – stojac i kľačiac
Pri rozdávaní svätého prijímania treba pamätať, že „posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú, sú riadne disponovaní a právo im nezakazuje, aby ich prijali“. Každý pokrstený katolík, ktorému to podľa práva nie je zakázané, musí byť pripustený k svätému prijímaniu. Teda, nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky (inštrukcia Sviatosť vykúpenia z r. 2004, č. 91-92).
Príprava na prvé sväté prijímanie
Vzdialenou prípravou na prvé sväté prijímanie je náboženský a duchovný život doma, v rodine. Do blízkej prípravy sa musí zapojiť aj farnosť, a to najmä vyučovaním náboženstva v škole a katechézou v kostole (resp. aj na fare).
Žiadame dp. farárov a správcov farností, aby deti – žiakov tretieho ročníka ZŠ, v ktorom sa pristupuje k prvému svätému prijímaniu – pripravovali a vyučovali náboženstvo sami. Ukázalo sa, že celoživotný kladný vzťah k Eucharistii i ku kňazovi – duchovnému otcovi, sa buduje práve v čase prípravy k prvej svätej spovedi a k prvému svätému prijímaniu. Túto dôležitú pastoračnú príležitosť by sme mali čo najlepšie využiť.
Laici – katechéti sú len pomocníci, nie náhradníci kňaza (por. dekr. Christus Dominus 30; dekr. Ad gentes 17; Kongregácia pre klerikov: Všeobecné direktórium pre katechizáciu z r. 1997, č. 73, 51), preto nemožno vyučovanie v škole nechať len na nich.
Sviatostné pokánie prvoprijímajúcich detí
Pápež Pius X. záväzne určil, že deti sa môžu spovedať vtedy, ak chápu, že hriech je urážkou Boha.
Občasná prax najprv umožniť deťom prijať sväté prijímanie a až neskôr ich priviesť ku sviatosti pokánia, nemá dostatočné teologické odôvodnenie. Sviatosť pokánia predsa nie je určená len na odpustenie ťažkých hriechov, ktoré deti naozaj nemusia spáchať, ale je aj na odpustenie ľahkých hriechov a na rozmnoženie posväcujúcej milosti. A v druhom rade, sviatosť pokánia nezmieruje kajúcnika len s Pánom Bohom, ale aj s Cirkvou a so sebou samým.
Preto Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v r. 1977 nariadila, že deti majú pred prvým svätým prijímaním pristúpiť ku svätej spovedi (por. kán. 914 CIC).
Pastoračná pomôcka – oblečenie
Postupne na celom Slovensku pribúdajú farnosti, v ktorých sa uprednostňuje jednotné oblečenie pre prvoprijímajúce deti (rovnošaty). Náš biskupský úrad rovnošaty neprikazuje; ocenil by to však a víta túto prax z týchto dôvodov:
Duchovný: Pri rovnošatách nedochádza „k pretekaniu“ rodičov v nákladnom oblečení detí, a tak dostáva väčšiu príležitosť duchovná krása a vonkajšia umiernenosť počas slávnosti. Účastníci slávnosti prvého svätého prijímania potom nemajú dôvody porovnávať sa a posudzovať iných.
Sociálny: V súčasnej ekonomickej situácii vynaložiť 100 až 200 € na dlhé biele šaty, si nemôžu dovoliť všetky rodiny, najmä nie viacdetné. Preto istá solidarita s tými, ktorí na to nemajú, je veľmi vítaná.
Prvé sväté prijímanie vo vlastnej farnosti
Privilegovaným miestom prijatia prvého svätého prijímania je vlastná farnosť rodičov a dieťaťa. Posúdenie pastoračnej vhodnosti prijímať na inom mieste, by mal urobiť miestny pán farár, ktorý sa môže poradiť aj so svojím dištriktuálnym dekanom. Samotná návšteva školy mimo svojej farnosti ešte nie je dostatočným dôvodom prijímať prvé sväté prijímanie mimo svojej farnosti.
Pastoračná pomôcka – odporúčanie a oprava
Rada pre rodinu a mládež KBS vydala hodnotnú pastoračnú pomôcku pre rodičov prvoprijímajúcich detí Stretnutia rodičov prvoprijímajúcich detí, ktorú odporúčame; veď „kresťanskí manželia sú prvými vierozvestami a vychovávateľmi svojich detí“ (dekr. Apostolicam actuositatem 11), tieto pomôcky vrelo odporúčame.
Zároveň prosíme, aby si používatelia príručky Stretnutia rodičov prvoprijímajúcich detí opravili chybný text Prvého Božieho prikázania na str. 23. Správny text – podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi (str. 503) – má byť:„Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.“
Farská zaangažovanosť
Odporúčame, aby počas bezprostrednej prípravy (asi tri mesiace) na prvé sväté prijímanie, ktoré je slávnosťou celej farnosti, dp. farári a správcovia farností vyzvali a pozvali svojich veriacich k intenzívnejšej modlitbe za duchovné, a najmä za kňazské povolania. Nech do modlitieb zapoja veriacich v kostole, chorých i nevládnych po domoch, a hlavne prvoprijímajúce deti.
Deťom treba vysvetliť, že dobrých, svätých kňazov veľmi potrebujeme, lebo nie je možné spovedať, slúžiť sväté omše a podávať sväté prijímanie, keby nebolo kňazov.
Prvé sväté prijímanie – zápis
Konferencia biskupov Slovenska na 56. plenárnom zasadaní v r. 2007 navrhla – v rámci spoločného postupu na celom Slovensku – robiť zápis prvého svätého prijímania do krstnej matriky.
Preto záväzne nariaďujem, aby sa v našej Banskobystrickej diecéze prvé sväté prijímanie zapisovalo do krstnej matriky dieťaťa – do poznámky, s údajmi, kde a kedy dieťa prvý raz prijalo Eucharistiu. Ak je dieťa pokrstené v inej farnosti ako prijíma prvé sväté prijímanie, treba jeho prijímanie danej farnosti nahlásiť.
Okrem toho, každá farnosť, v ktorej sa slávi prvé sväté prijímanie, musí zaviesť osobitný zošit s menným zoznamom všetkých prvoprijímajúcich detí. Osobitný zošit bude obsahovať tieto údaje o prvoprijímajúcom: meno, dátum narodenia, miesto a dátum krstu, adresu a deň prvého svätého prijímania.
Tento osobitný zošit, ktorý môže byť písaný a potom vytlačený aj pomocou počítača, bude patriť k oficiálnym dokumentom farského úradu a bude sa naň vzťahovať povinnosť kontroly pri vizitácii – dekanskej i kánonickej (biskupskej).
Pravidelná adorácia
Eucharistia je stred života Cirkvi, farnosti i jednotlivca. Povzbudzujme veriacich, najmä deti a mládež, aby mysleli na to, že uprostred všetkých našich starostí je medzi nami živo prítomný vzkriesený Pán v Eucharistii – vo svätej omši ako Obeta a Hostina, na oltári pri večnom svetle ako Prítomnosť.
Vrelo odporúčame všetkým, aby si navykli zájsť aspoň na chvíľu do kostola na adoráciu. A my, kňazi, buďme v tom našim veriacim príkladom.
Prosíme dp. farárov a správcov farností, aby podporovali a umožnili dennú adoráciu vo svojich farnostiach (otvorená a zabezpečená predsieň kostola, častá katechéza a povzbudzovanie veriacich).
Matéria Eucharistie pre chorých
Chorí na celiakiu (chronická črevná porucha, pri ktorej je znížená schopnosť prijímania živín z potravy), ktorí majú tzv. bezlepkovú diétu, môžu prijímať len pod spôsobom vína alebo špeciálne hostie s nízkym obsahom lepku (povolenie dáva ordinár po lekárskom potvrdení choroby). Podľa vyjadrenia Kongregácie pre náuku viery z r. 2003 je príprava hostií z bezlepkovej múky (kde nie je žiaden lepok) absolútne neprijateľná.
Chorí na alkoholickú závislosť by mali prednostne prijímať len pod spôsobom chleba alebo per intinctionem. Keď to nie je možné, napr. u kňaza alkoholika, ten môže prijímať pod spôsobom muštu (hroznová šťava, ktorej sa zabránilo kvasiť). Aj v tomto prípade platí, že povolenie dáva ordinár po lekárskom potvrdení choroby.
Obe normy potvrdila Kongregácia pre náuku viery dňa 18.5.1995 a 24.7.2003.
Mimoriadny vysluhovateľ (rozdávateľ) svätého prijímania
Inštrukcia Sviatosť vykúpenia z r. 2004 upozorňuje, že služba – mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania – sa musí chápať presne a nesmie sa rozširovať jej význam. Dokonca treba verne zachovať meno tejto služby, aby nedošlo k jej preceneniu.
Preto pomenovania „špeciálny vysluhovateľ svätého prijímania“, „mimoriadny vysluhovateľ Eucharistie“, „špeciálny vysluhovateľ Eucharistie“ sú nenáležité (por. č. 156).
Pritom sú zakázané tieto zlozvyky:
- Mimoriadny rozdávateľ si dá sám sväté prijímanie, ako keby išlo o koncelebranta.
- Bežne využívať mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania pri sv. omšiach, hoci na to nie je dostatočný dôvod (naozaj nadmerná účasť veriacich).
Rozdávať sväté prijímanie 10 minút nie je „dlho“; tento čas nie je dôvod na prizvanie mimoriadneho rozdávateľa.
Mimoriadni vysluhovatelia môžu rozdávať sväté prijímanie len za mimoriadnych okolností, por. Sviatosť vykúpenia č. 157-159. Inak hrozí pochybná tendencia klerikalizácie laikov, ktorá škodí celej Cirkvi – laikom i klerikom.
Nepodanie svätého prijímania
Nepodanie svätého prijímania je veľmi vážna vec, a preto musí byť vždy dostatočne odôvodnené. Sväté prijímanie nemožno podať:
- Exkomunikovaným.
- Postihnutým interdiktom (po uložení alebo vyhlásení trestu).
- Tvrdošijne zotrvávajúcim vo verejne známom ťažkom hriechu (napr. rozvedení a znova sobášení bez jasných známok pokánia).
- Tým, na ktorých je jasne vidieť, že nevedia, čo idú prijať.
Skrytému hriešnikovi (verejnosť o jeho hriešnosti nevie), ktorý žiada prijímanie súkromne (bez svedkov), treba prijímanie odoprieť. Avšak, ak skrytý hriešnik žiada prijímanie verejne, má sa mu podať (por. Theologická summa III., 80, 6; 81, 2, 2); tým sa chráni jeho dobré meno pred ľuďmi; verejnosti sa neprezradí jeho hriešnosť.
Eucharistia – úcta a paténa
Upozorňujeme a prosíme všetkých dp. farárov a správcov farností, aby verne zachovávali predpis VSRM č. 117, ktorý hovorí: „Ak sa prijímanie dáva iba pod spôsobom chleba, (kňaz) každému ukáže trochu zdvihnutú hostiu so slovami „Telo Kristovo“. Prijímajúci odpovie „Amen“ a, držiac paténu pod ústami, prijíma Sviatosť.“ V niektorých farnostiach sa totiž objavuje zlozvyk, že sa nepoužíva potrebná paténa a miništranti ju už nedržia pod ústami pri rozdávaní svätého prijímania. Paténu treba používať (inštrukcia Sviatosť vykúpenia z r. 2004, č. 93).
Ak nie je pri rozdávaní svätého prijímania prítomný žiaden miništrant, paténu môže držať aj iný súci laik (muž či žena).
Používanie patény súvisí so zdravou a patričnou cirkevnou úctou voči Eucharistii, nezabúdajúc na primeranú dôstojnosť a čistotu nádob a bohostánku, v ktorých sa uchováva Oltárna sviatosť.
Rozdávanie svätého prijímania a žehnanie detí
Aj v Banskobystrickej diecéze je zvykom požehnať deti, ktoré prídu sami, alebo ich privedú rodiča, počas podávania svätého prijímania. Cirkev vrelo odporúča svojim kňazom, aby často, ochotne a s vierou žehnali všetkých ľudí, najmä tých, ktorí požehnanie chcú.
Pri rozdávaní svätého prijímania treba žehnať tak, aby to nenarušovalo normálny priebeh a dôstojnosť rozdávania svätého prijímania.
Duchovné sväté prijímanie
Duchovné sväté prijímanie je súkromný úkon nábožnosti, oficiálne uznávaný Katolíckou cirkvou od r. 1000. Je to túžba, ktorou sa Oltárna sviatosť neprijíma skutočne, ale len v duchu. Duchovné prijímanie sa odporúča najmä tým, ktorí kvôli nejakej prekážke nemôžu prijať sviatostné Kristovo telo a krv. Duchovné prijímanie nie je sviatosť.
Encyklika Cirkev žije z Eucharistie (č. 34) veľmi odporúča duchovné sväté prijímanie. Kongregácia pre náuku viery r. 1983 odobrila prax duchovného svätého prijímania a vyhlásila, že títo – duchovne prijímajúci – vedení hlbokou túžbou po sviatosti a v modlitbe spojení s celou Cirkvou, prijímajú ovocie Eucharistie. Znamená to, že je možné aj mimosviatostne získať účinky Eucharistie. Pravdaže, nie všetky, pretože reálnu prítomnosť Krista nemôže nahradiť žiadna milosť.
Prosíme duchovných otcov, aby opakovane pripomínali svojim veriacim aj túto možnosť osobného posväcovania sa.
Prosím, aby táto inštrukcia bola zaradená medzi normy našej diecézy.
Biskupský úrad Banská Bystrica
dňa 19.9.2016
Mons. Marián Chovanec
biskup
