Farnosť sv. Štefana Uhorského

Ján Jozef z Kríža, mystik a rehoľník

Svätý

Sviatok: 5. marec

* 15. august 1654, Ischia

† 5. marca 1734, Neapol

VYZNAM_MENA______________

ATRIBUTY______________

PATRONAT______________

Sú svätci, ktorých obeta je pre ľudí nepochopiteľná. K takým patrí aj svätý Ján Jozef z Kríža, ktorý zomrel 5. marca v roku 1734 v kláštore v Neapole v Taliansku vo veku osemdesiat rokov. Ján Jozef bol skutočne z kríža doslova. Priväzoval si na chrbát kríž s klincami, ktoré sa mu hlboko vnárali do tela. Rovnaký klincový kríž nosil na prsiach. Niekto by mohol poukazovať len na telesné trápenia, aké si Ján Jozef spôsoboval. On si ich nerobil vonkoncom samoúčelne. Mali zmysel pre jeho život. Trpel dobrovoľne muky z lásky ku Kristovi. Chcel rany Spasiteľa lepšie poznať a viac ich milovať. Touto obetou získaval veľké milosti od Boha. Mal schopnosť konať zázraky, často levitoval, vznášal sa nad zemou a to nielen v kostole, ale aj pri bežnej chôdzi po neapolských uliciach. Mal dar uzdravovať, liečiť, ale aj dar proroctva a často dopredu ľuďom hovoril, čo sa im stane, a tak im pomáhal. Jeho muky prinášali veľa ovocia. S vlastným utrpením však neobchodoval. On sa týral fyzicky z lásky a tieto dary a charizmy získal až potom ako dar z nebies, ako odpoveď na dobrovoľnú obetu, že konal správne. Posledných tridsať rokov života sa zriekol tekutín. Nič nepil. Ani víno, ale ani vodu. Z toho posledných 24 rokov sa živil iba chlebom a ovocím. Aj týmito zázrakmi demonštroval veľkosť viery v Boha. Viery, ktorá dokáže nahrádzať aj to najdôležitejšie vo fyzickom živote každého organizmu – vodu vo svojej prirodzenej podobe a nielen v jedle. Bol mužom mimoriadneho duchad. Sv. Ján Jozef z kríža bol prísny v sľube chudoby, jeho oblečenie bolo opotrebované – po celý život mal len jedno! – a s tisíckami záplat mu prinieslo láskyplnú prezývku svätca zo sto kusov záplat. Bol veľmi milovaný Neapolčanmi a vždy veľmi blízko k ľuďom.
Ján Jozef z Kríža sa narodil na sviatok Nanebovzatia Panny Márie a to 15. augusta 1654 na ostrove Ischia v neapolskom zálive. Rodičia Giuseppe a Laura Gargulio mu vybrali meno Carlo Gaetano Calosirto. Jeho matku Lauru zachvátili pôrodné bolesti na prechádzke, ďaleko od bohatého paláca v ktorom s manželom žili. Prichýlila ju istá chudobná žena a tak sa malý Carlo Gaetano, tretí syn bohatých rodičov narodil v biednej a skromnej izbe. Zdá sa, že aj nebo sa pripravilo na príchod malého Carla a predpovedalo mu takto život v chudobnej reholi. Jeho matka Laura s úsmevom poznamenala, že pôrod v chudobnej izbičke bude asi odmenou za pôst o chlebe a vode, ktorý často praktizovali a ich veľkou a oddanou úctou k Panne Márii. Carlo navštevoval kláštor augustiniánskych otcov na ostrove, od ktorých dostal prvú humanistickú aj náboženskú formáciu. Pochádzal z piatich detí, z ktorých sa všetky rozhodli slúžiť Bohu. Na túto cestu sa vydal ešte v detstve. Ako dieťa si postavil v izbe, kde spal, oltár Panne Márii, aby sa mohol pomodliť v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Ako pätnásťročný vstúpil do nového kláštora bosých Františkánov zreformovaných svätým Petrom z Alkantary, ktorý práve otvorili v Neapole. Ako dvadsaťtriročný sa 18. septembra 1677 v kostole Santa Maria Maggiore stal kňazom a o rok neskôr novicmajstrom aj gvardiánom kláštora. Prijal rehoľné meno Giovan Giuseppe della Croce. Po náboženskej profesii sa spolu s jedenástimi spolubratmi presťahoval do Piedimonte d’Alife a postavil nový kláštor v blízkosti svätyne Santa Maria Devivole. Ešte stále ako veľmi mladý sa zamiluje do ticha, v ktorom žije Boh, do dlhej a horlivej modlitby, rozjímania a meditácie. Ale pre skutočných svätých platí, že sa nemôžu odcudziť od sveta, keď vidia tisíce rozporov a veľa utrpenia. Svätý Ján Jozef sa pohybuje v uliciach mesta trvalo úplne naboso. Ide aj za hranice svojho zdravia, za každého počasia a napriek všetkým poveternostným podmienkam. Časom vážne ochorie, no tak málo si cení svojho života, že je veľmi rýchlo zázračnou milosťou uzdravený a je opäť na ulici, neúnavný medzi pacientmi, a umierajúcimi. Pretože otec Ján Jozef nečaká na chudobných, aby k nemu prišli sami, radšej ide a hľadá ich priamo v slumoch a na uliciach.

Povinnosti jeho náboženskej rodiny padajú na neho: pokorne ich plní a tiež veľmi úspešne. Pre otca Jána Jozefa boli všetky funkcie v reholi veľmi ťažký kríž. Nepovažoval ich za poctu, ale priam za trest. Snažil sa ich vykonávať s pokorou, ale zároveň prosil predstavených, aby ho týchto funkcií zbavili. Chcel Bohu slúžiť vyslovene osamote. Predstavení ho však vymenovali v talianskej kapitule za provinciála. Získal ešte väčšiu funkciu, keď sa chcel zbaviť menšej.

Potom sa už úlohy na neho len tak hrnuli. Okrem iného spravoval naraz až sedemdesiat kláštorov a útulkov len v Neapole a vykonával rad ďalších ťažkých úloh. Navštevovali ho ako duchovného vodcu viacerí budúci svätci, ako Alfonz Mária de Liguori alebo František de Geronimo. Ako predstavený kláštora nariadil, že žiaden žobrák nesmie odísť bez pomoci. Nečudo, že mal povesť svätca už za živa a okrem konania zázrakov, levitácie, prorockého daru, daru videnia do duší iných, dokázal aj bilokovať, teda byť na viacerých miestach odrazu, ak si to vyžadovala daná situácia. Mal vízie Panny Márie, Dieťaťa Ježiš. Z viacerých známych proroctiev, ktoré sa naplnili, spomeňme hádam to najviac citované. Ján Jozef predpovedal trom mládencom ich osudy. Prvému povedal, že sa nestane rehoľníkom, povedal mu: „máš výzor šibeničníka.“ Druhého varoval pred nebezpečenstvom a tretiemu povedal, nech sa modlí a Boh bude pri ňom. Prvý chlapec bol odsúdený ako vrah, druhý tragicky zomrel v horách a len tretí z nich sa stal rehoľníkom, takže všetky jeho predpovede sa naplnili. Pripisuje sa mu aj zázrak vzkriesenia markíza Gennaru Spada.

Svätý Ján Jozef zomrel 5. marca 1734. Blahorečený bol pápežom Piusom VI. 24. mája 1789. Svätorečil ho Gregor XVI. 26. mája 1839. Za svätého bol vyhlásený spolu so štyrmi ďalšími svätými: sv. Františkom de Geronimo , sv. Alfonsom Maria de Liguori , sv. Pacifikom od sv. Severína a sv. Veronikou Giuliani .

Biskup Ischie, monsignor Filippo Strofaldi dosiahol, že pozostatky svätca boli presunuté zo Santa Lucia al Monte do Neapola do kostola Sant’Antonio dei Frati Minori do Ischie Ponte, kde sú uložené od 30. septembra 2003. Vrátil sa tak medzi svojich, ktorých miloval. Jeho hrob je neustále navštevovaný ľuďmi, ktorí si ho uctievajú a samotní Neapolci si ho zvolili za patróna v roku 1790.

V obci Totari v mestečku Caserta v Alife, v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol postavený farský kostol, ktorý je zasvätený Jánovi Jozefovi ako patrónovi dediny. V kostole je cenná polychrómová socha svätého patróna, ktorá bola vyrobená v pražskej dielni Ferdinanda Perathonera.

Ján Jozef z Kríža je svätým patrónom a ochrancom aj ostrova Ischia. V prvú nedeľu v septembri sa organizujú verejné oslavy počas štyroch dní v uliciach dediny Ischia Ponte. Relikvie svätca sú nesené v sprievode po uliciach mesta a po mori v sprievode pozostávajúcom z rybárskych člnov. 5. marca keď sa oslavuje oficiálny sviatok svätca a koná sa festival s novénou a sprievodom aj v obci Totari di Alife. V meste Albis sa svätý Ján Jozef oslavuje v svätyni Santa Maria Devivole (na výšinách Piedimonte Matese v diecéze Alife ), s tradičnou pešou púťou po starodávnej kamennej ceste, v blízkosti starého františkánskeho kláštora.

zdroj: zivotopisysvatych.sk