Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Katolícky krst: dieťaťa | dospelého

Význam krstu

Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).

Krstný rodič (krstná matka; krstní rodičia)

Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).

V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.

Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.

Miesto krstu – prepustenie

Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.

(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)

Krst dieťaťa

Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:

  • rodný list dieťaťa (kópia)
  • dohodnúť si termín krstnej náuky a termín krstu

Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:

  • bielu košieľku - je možné naň vyšiť meno, priezvisko, dátum krstu
  • krstnú sviecu


Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.

Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?

Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.

Akých krstných rodičov si treba vybrať?

Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:

  • bez právnej prekážky
  • ak sú slobodní, vo veku nad 16 rokov, pokrstení, pobirmovaní a praktizujúci katolíci
  • ak žijú v manželstve, takí, ktorí uzavreli manželstvo v katolíckom kostole a sú nerozvedení


Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?

Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.

Vašou povinnosťou je byť:

  • pre dieťa príkladom
  • naučiť ho modliť sa a milovať Boha, a tento vzťah prejavovať životom
  • predstaviť mu pravdy viery
  • priviesť dieťa aj k ďalším sviatostiam
  • a formovať jeho mravný charakter podľa Božích prikázaní


Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.

Krst dospelého

Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.

  • späť
Zavrieť   X

Klement Ján Mária Hofbauer, kňaz, rehoľník

Svätý

Sviatok: 15. marec

* 26. december 1751 Tasovice, Morava

† 15. marec 1820 Viedeň, Rakúsko

Význam mena Klement: vľúdny, láskavý, prívetivý (lat.)

Atribúty: ruženec, kríž

Patrón Viedne a pekárov

Ján Hofbauer sa narodil 26. decembra 1751 v Tasoviciach na Morave. Bol deviatym z dvanástich detí. Jeho otec sa pôvodne volal Dvořák, pochádzal z Moravských Budějovíc. Keďže sa presťahoval do Tasovíc, kde nemecky hovoriaci obyvatelia nevedeli vyslovovať jeho meno, zmenil si ho na Hofbauer. Hoci sa mu narodilo dvanásť detí, prežilo len päť z nich. Matka sa volala Mária. Ovdovela v roku 1759, keď mal Ján len osem rokov. O výchovu svojich detí však veľmi dbala. Naučila Jána modliť sa. Časť detstva prežil u starého otca v Budějoviciach, kde sa naučil aj český jazyk. Od detstva túžil stať sa kňazom. Keďže bol však chudobný, stal sa pekárskym učňom. Bol veľmi usilovný a zbožný. Pekársky majster ho mal vo veľkej obľube. Po čase si ho všimol premonštrátsky opát Lambek v Klosterbrucku pri Znojme, kde Ján pracoval. Keďže videl u neho náklonnosť na kňazský stav, dovolil mu študovať v kláštornej škole. No o štyri roky opát zomrel a Ján musel štúdiá zanechať. Vrátil sa k pekárskemu remeslu. Spoznal sa s ďalším pekárskym tovarišom Petrom Kunzmannom, s ktorým si spravili pešiu púť do Ríma. Bolo to roku 1772. V Ríme navštívili hroby svätých a potom si hľadali vhodné miesto, kde by mohli žiť ako pustovníci. Nakoniec zostali v Tivoli (asi 6 km od Ríma). Po dlhšej skúške ich biskup prijal za pustovníkov, dal im pustovnícke rúcha a nové meno – Jánovi Klement a Petrovi Emanuel. Ján si okrem toho pridal ešte aj meno Mária.

Keď Jozef II. zrušil pustovnícke rády, Klement si našiel znovu miesto pekára v kláštore v Klosterbrucku. Mal dvadsaťosem rokov a bol znepokojený. Chcel sa stať kňazom, no nemal peniaze. Každú nedeľu miništroval v katedrále sv. Štefana vo Viedni. Všimli si ho tri sestry, zámožné dámy, ktoré sa rozhodli, že mu poskytnú finančnú podporu, aby mohol študovať. Tak sa dostal Klement na univerzitu. Na univerzite však vládol luteránsky, kalvínsky a aj jansenistický duch. Klementa to veľmi trápilo. Raz na prednáške vstal a zvolal: „Pán profesor, to, čo vravíte, nie je vôbec katolícke!“ A za hlbokého ticha, ktoré nastalo, odišiel z učebne. Po rokoch mu profesor ďakoval za jeho slová, ktoré, hoci sa ho dotkli, predsa mu vrátili správnu vieru. Klement však už vo Viedni nemohol vydržať. So svojím priateľom Tadeášom Hublom odišli do Ríma, kde obaja vstúpili do kongregácie redemptoristov, ktorá vtedy prežívala prvé roky svojej existencie. Žil vtedy ešte aj zakladateľ sv. Alfonz z Liguori. On sám o nich predpovedal, že budú pre rehoľu veľkým požehnaním. Obaja pokračovali v štúdiách filozofie, histórie a teológie. V roku 1785 zložili rehoľné sľuby a boli vysvätení za kňazov. V tom istom roku odišli z Ríma do Viedne, kde chceli založiť kláštor. No keďže štátna moc tomu nebola naklonená, po doplnení štúdií odišli do Varšavy, kde Klement prevzal do správy opustený jezuitský kostol sv. Benna. Vyčistili ho, opravili. Bývali v polorozpadnutom dome pri kostole. Spávali na stole, keďže nemali žiadny nábytok. Jedinými návštevníkmi chrámu boli staré ženy. Klement sa rozhodol ísť do ulíc medzi tých najbiednejších. Videl veľkú biedu, ktorá sa zásluhou vtedajších šľachticov stále viac prehlbovala. Keďže Klement nemal nič, čím by im mohol pomôcť, rozhodol sa ísť po žobraní. Bolo to ťažké obdobie, medzi ľuďmi, zvlášť šľachticmi, nebolo pre almužnu pochopenie. No Klement sa nevzdal. Postupne sa mu darilo prekonávať nevraživosť, ktorú cítil dokonca aj od duchovenstva. Dvadsať rokov účinkoval v kostole sv. Benna. Založil školy, v ktorých sa mohli vzdelávať aj chudobní.

V roku 1788 sa stal generálnym vikárom pre oblasť za Alpami. Rehoľa sa rýchlo šírila a čoraz viac laikov i kňazov do nej vstupovalo. Všetko to bolo však za cenu obrovského úsilia, námahy a utrpenia. V roku 1807 však Napoleon vyhral prusko-francúzsku vojnu. Varšavské vojvodstvo sa osamostatnilo pod nadvládou saského kráľa Fridricha Augusta. Ten bol však bábkou Napoleona. Do Varšavy boli dosadení francúzski úradníci, neverci a slobodomurári. Tým boli redemptoristi tŕňom v oku. V roku 1808 musel kráľ na rozkaz cisára Napoleona podpísať dekrét, ktorým vyhnal redemptoristov z krajiny. Museli sa pobrať domov. Všetko, čo Klement so svojimi spoločníkmi vybudoval, zostalo v troskách. S dvoma spolubratmi odišli do Viedne, kde Klement zostal až do smrti. Tam ho strážili, smel vykonávať kňazskú službu u sestier uršulínok. Napriek stálemu dozoru aj tu vykonával svoju službu horlivo a s láskou. Staral sa o kostol, o čistotu a poriadok. Denne do kostola prúdilo množstvo ľudí, aby ho počúvalo. Kázaval neúnavne a presvedčivo. No všimli si to aj štátne orgány. Preto mu zakázali kázať. Ľudí to však tak pobúrilo, že do týždňa zákaz odvolali. Veľmi často aj spovedával. Nezabúdal ani na chudobných a chorých. Koľko vládal, toľko pomáhal. Krátko pred koncom života ho štátna polícia donútila podpísať vlastné vypovedanie z krajiny. Stále im prekážal. No dozvedel sa o tom sám cisár, ktorý si ho vzal pod svoju ochranu, dokonca vydal nariadenie, ktorým povolil založiť rehoľu redemptoristov v Rakúsku. Klement síce veci, potrebné k založeniu rehole rozbehol, no nestihol to doviesť do konca. Ochorel. Zomrel 15. marca 1820. Jeho telo vystavili v chráme sv. Štefana, odkiaľ ho obrovské množstvo ľudí vyprevádzalo na poslednej ceste. Neskôr, v roku 1862, preniesli jeho telo do kostola Matky Božej, ktorý patril redemptoristom, kde odpočíva doteraz. Za svätého bol vyhlásený pápežom sv. Piom X. v roku 1909.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X