Katolícky krst
Krstom vstupujeme do nového životného stavu - stávame sa Božími deťmi plnými jeho Ducha Svätého a vyzbrojenými milosťou Ježiša Krista...
Obrie vydlabané tekvice so sviečkou vo vnútri, kostry a temné postavy zahalené kapucňou: to je Halloween, nová móda či nový obyčaj, ktorý sa v poslednej dobe presadzuje aj u nás – hlavne vďaka sugestívnej filmovej produkcii vznikajúcej za oceánom.
Oslava Halloweenu už prenikla aj do škôl a predškolských zariadení. Nezriedka ho učitelia oslavujú spolu so žiakmi, chodia v prevlekoch a robia výzdobu z vydlabaných tekvíc. Tvárou v tvár tomuto fenoménu sa z rôznych strán ozývajú otázky po zmysle tohto slávenia. Kto si v tom kontexte ešte spomenie na postupne vytláčaný kresťanský sviatok Všetkých svätých? Pritom pôvodný význam slova Halloween môžeme nájsť práve v anglickom výraze írskej proveniencie All Hallows' Eve – predvečer „všetkých svätých“. Halloween má teda svoj základ v pravidelnom katolíckom sviatku, kedy sa najprv pripomínajú zástupy vykúpených pred Božou tvárou a potom sa v modlitbe spomína na všetkých zosnulých v Pánovi.
Milióny írskych emigrantov v USA nechceli zabudnúť na svojich predkov a priviezli si aj svoju hlbokú úctu k svätým aj zvyk modlitieb za zosnulých. Úcta k svätým aj k zosnulým však bola neprijateľná pre prevažujúcu protestantskú a puritánsku kultúru severoamerického kontinentu.
Nakoniec sa slávenie tohto sviatku presadilo aj vo vyšších vrstvách spoločnosti, pretože bolo v móde organizovať večierky spojené s dobročinnými zbierkami. Spoločenský tlak si ale žiadal, aby bol sviatok oslobodený od jeho náboženského charakteru a ujal sa postupne skôr ako priestor pre čierny záhrobný humor. Dôraz sa potom postupne preniesol na morbídnu prezentáciu predstáv o onom svete pomocou duchov a strašidiel, zombie a zatratených duší, ktoré sa údajne vracajú, aby trýznili tých, ktorí im v živote ublížili. Hrozivé poňatie posmrtného života či skôr záhrobia je tak parodované pomocou strašidelných masiek. Halloween je tak preplnený negatívnym poňatím smrti a zaujíma negatívny postoj voči zomrelým, akoby naši mŕtvi boli nepriatelia nás živých, pred ktorými sa máme brániť. Ponúkaná karikatúra tak súčasne vytesňuje realitu smrti z našich obzorov.
Prvé dva novembrové dni by však nemali byť dni strachu a hororových scén, ale sviatky kresťanskej nádeje, ktorá ide až za hrob. K nim patria prejavy úcty k našim zosnulým – kresťanská výzdoba hrobov a modlitby za zosnulých, ktorí už nie sú medzi nami. A vedomie toho, že svätí u Boha sú nám veľkou oporou, spolu s Kristom sa za nás s láskou prihovárajú pred Božou tvárou. Naša tradícia má v sebe nesmierne hodnoty a mali by sme si ju uchovať. Úcta k zosnulým je súčasťou našej histórie, je výrazom nádeje na spásu v Kristovi a prejavom viery vo večný život.
Halloween už bohužiaľ nemožno považovať len za obyčajný biznis, alebo za obdobu fašiangového veselia. Rôzne duchovné prúdy, ako napr. New Age, v tejto súvislosti zdôrazňujú a oživujú prírodné a okultné princípy a snahu navrátiť ľudstvo do „pôvodného stavu“ pohanstva. Pre tieto „alternatívne duchovné prúdy“ je Halloween stimulom na uvoľnenie takzvaných odvekých energií. Mnohí ľudia tak majú obavy z propagácie vyvolávania duchov, mágie, vampirizmu, reiki, ale predovšetkým ide o smutný prejav odklonu od kresťanskej viery. Je teda dôležité vnímať, čo všetko sa na Halloween postupne a nenápadne nabaľuje.
Osobný život jednotlivca i život spoločnosti je spleťou symbolov a osláv, ktoré je dobré poznať. Niektoré z nich sa v priebehu času totiž odkláňajú od ich pôvodného významu a pôvodnému významu priamo odporujú. Čo s tým? Bojovať proti Halloweenu? Ako pri putovaní lesom nemožno vyrúbať všetky stromy, aby sme z neho našli cestu von, tak nemožno vymazať ani všetky spoločenské zvyklosti a tradície. Je skôr dobré sa naučiť správne ich chápať či interpretovať a múdro si voliť svoju vlastnú cestu.
Kresťanské tradície sú ohrozované skôr zvnútra, a síce nedostatkom vnútornej sily. Niekedy aj svojou nejasnosťou, malou zrozumiteľnosťou. Čo teda robiť? Nesmieme zabúdať, prečo to všetko robíme. Len tak sa nám podarí uniknúť prázdnote vydlabaných tekvíc a hrôze zombie a iných príšer.
Nenechajme si teda vziať slávnosť Všetkých svätých a pripomienku modlitieb za našich zosnulých. Obľuba Halloweenu sa nám naopak môže stať podnetom na znovuobjavenie odovzdávanej múdrosti a na oživenie hodnotných tradícií a otvárať otázky o zmysle života a smrti, ktoré sú pre každého človeka úplne zásadné. A práve v týchto otázkach má kresťanská viera toľko čo ponúknuť!
Slávnosť Všetkých svätých i Pamiatka zosnulých sú duchovným dedičstvom, ktoré si treba obhajovať. Základnou témou slávnosti Všetkých svätých a následnej Spomienky na všetkých verných zosnulých je úcta k tým, ktorí nás predišli do večnosti, a tiež vedomie, že sme s nimi v Kristovi stále spojení. Preto nás kresťanská viera povzbudzuje k príhovornej modlitbe za zosnulých, zatiaľ čo smieme vedieť, že svätí u Boha sú nám veľkou oporou, spolu s Kristom sa za nás s láskou prihovárajú pred Božou tvárou.
So súhlasom spracované podľa knihy: https://www.zachej.sk/produkt/41109/dyne-utoci/, ktorú vydalo vydavateľstvo Paulinky. Redakčne upravené.
prevzaté z Pastorace.cz
Krstom vstupujeme do nového životného stavu - stávame sa Božími deťmi plnými jeho Ducha Svätého a vyzbrojenými milosťou Ježiša Krista...
Kresťanské manželstvo, možné len medzi mužom a ženou, vytvára medzi nimi jedinečný, výlučný vzťah, ktorý medzi pokrstenými Ježiš povyšuje do hodnosti sviatosti...
Pre tých, ktorí veria v Krista život smrťou nekončí, len sa mení. Veď podľa jeho slov, máme pripravený príbytok v nebi. Táto nádej premáha aj žiaľ s dočasnej straty milovanej osoby...
Sviatosť zmierenia nie je primárne o odpustení hriechov. Toto odpustenie je len prostriedok na naplnenie zmyslu sv. spovede - zmeny života, ktorá sa prejavuje pokáním...
sú prístupné vždy od nedeľnej polnoci.
Prečítajte si krátky životopis svätca, ktorého spomienka pripadá v cirkevnom kalendári práve na dnešný deň.
Aktívna účasť na svätej omši, ku ktorej vyzýva II. Vatikánsky koncil, začína prípravou na slávenie Eucharistie...
Rozpis služieb pre našich lektorov
Liturgia hodín (skrátene breviár) je modlitba Cirkvi, ktorou sa posväcujú jednotlivé časti dňa. K tejto modlitbe sa sľubom zaväzujú zasvätené osoby (kňazi, mnísi a rehoľníci), no vrelo sa odporúč i laikom.
Kniha je priateľ, dobrá kniha je múdry priateľ... Pozrite si on-line kartotéku našej Farskej knižnice...
Pozrite si komplet zoznam príhovorov Sv. Otca Františka, ktoré zaznievajú počas stredajších generálnych audiencií v Aule Pavla VI.
Milujem život, chránim život - stručný manuál bioetiky pre mladých 21. storočia