Farnosť sv. Štefana Uhorského

K Jubilejnému roku 2025 je zverejnená oficiálna webová stránka. Pre nás je funkčná i slovenská verzia. Práve tam si môžete prečítať celé znenie Buly Spes non confundit, ktorou sa ohlasuje Jubilejný rok 2025.

S jubilejným rokom sa viaže vždy výnimočná možnosť odpustkov.

Počas Jubilea budú veriaci môcť získať odpustky za splnenia určitých podmienok. Apoštolská penitenciária v pondelok 13. mája zverejnila normy pre udeľovanie odpustkov.

Odpustky môže získať každý skutočne kajúci veriaci, ktorý sa vyhýba akejkoľvek náklonnosti k hriechu a ktorý sa počas Jubilejného roku zúčastní na predpísaných aktivitách.

Aké aktivity sú predpísané?

Veriaci môžu získať odpustky rôznymi spôsobmi, ako sú:

• Púť na posvätné jubilejné miesto, ako napríklad Bazilika svätého Petra vo Vatikáne alebo Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme.
• Zbožná návšteva svätého miesta, ako napríklad katedrála alebo mariánska svätyňa.
• Účasť na ľudových misiách, duchovných cvičeniach alebo formačných stretnutiach.
• Konanie skutkov milosrdenstva, ako napríklad pomoc chudobným alebo chorým.
• Zdržiavanie sa márneho rozptýlenia a zbytočnej spotreby.
• Venovanie času dobrovoľníctvu alebo iným formám osobnej angažovanosti.

Koľko odpustkov možno získať?

Veriaci môžu získať za deň jeden úplný odpustok. V deň, keď sa zúčastnia na eucharistickej adorácii a prijmú sviatosť zmierenia a Eucharistiu, môžu získať dva úplné odpustky, pričom jeden z nich je určený pre duše v očistci.

Ako možno získať odpustky pre duše v očistci?

Odpustky pre duše v očistci možno získať modlitbou za zosnulých, almužnou alebo vykonaním iných skutkov milosrdenstva.

Stručne o odpustkoch

(podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi, body 1471-1479)

Čo sú odpustky?

„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia [svojou] mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých.“ „Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne.“ „Každý veriaci môže odpustky… získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnulých.“

Tresty za hriech

Aby sme toto učenie a prax Cirkvi pochopili, treba mať na zreteli, že hriech má dvojaký následok. Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“ za hriech. Na druhej strane každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od takzvaného „časného trestu“ za hriech. Obidva tieto tresty sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej povahy hriechu. Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, môže dôjsť až k úplnému očisteniu hriešnika, takže už nezostane nijaký trest.

Odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Ale časné tresty za hriech zostávajú. Kresťan sa ich má snažiť prijímať ako milosť tým, že trpezlivo znáša utrpenia a skúšky každého druhu, a keď nadíde chvíľa, tým, že bude pokojne čeliť smrti; má sa aj usilovať, aby sa skutkami milosrdenstva a lásky, ako aj modlitbou a rozličnými kajúcnymi skutkami úplne zbavil „starého človeka“ a obliekol si „nového človeka“.

Získavanie odpustkov od Boha prostredníctvom Cirkvi

Odpustky sa získavajú prostredníctvom Cirkvi, ktorá na základe moci zväzovať a rozväzovať, ktorú jej udelil Kristus, zakročuje v prospech kresťana a otvára mu poklad zásluh Ježiša Krista a svätých, aby dostal od Otca milosrdenstiev odpustenie časných trestov, ktoré si zasluhuje za svoje hriechy. Cirkev tým chce kresťanovi nielen prísť na pomoc, ale ho chce aj povzbudiť, aby konal skutky nábožnosti, pokánia a lásky.

Keďže aj zosnulí veriaci, ktorí sa očisťujú, sú členmi toho istého spoločenstva svätých, môžeme im okrem iného pomáhať tým, že pre nich získavame odpustky, aby tak boli oslobodení od časných trestov, ktoré si zaslúžili za svoje hriechy.

Krátky pohľad do histórie jubilejných rokov

Jubilejný rok, ktorý sa prvý krát slávil v roku 1300 (Bonifác VIII., bula Antiquorum habet), bol vyhlásený s úmyslom udelenia odpustkov všetkým, ktorí prejdú tzv. Svätou bránou. To boli jedinečné brány rímskych bazilík sv. apoštolov Petra a Pavla. Prejsť svätou bránou znamenalo: vyznanie hriechov, prijatie sviatosti zmierenia, a nábožná modlitba pri hrobe svätého apoštola – po prejdení bránou (pre Rimanov 30 po sebe nasledujúcich dní, pre cudzincov 15 dní, a to v oboch bazilikách).

Tento význam sa časom redukoval, až sa v roku 1975 pápežom Pavlom VI. stanovilo, že stačí „jediná návšteva jedinej zo spomínaných bazilík“. Rovnako to bol Pavol VI., ktorý nariadil, že Svätá brána sa po ukončení Jubilejného roku už nebude zamurovávať, iba sa uzamkne (nakoľko pri otváraní Jubilejného roku 1975 ho zranila ťažká sutina, ktorá sa zvalila popri ňom).

Priebehom dejín sa i počet Svätých brán z pôvodných dvoch rozšíril na štyri (po jednej na každej z pápežských bazilík). Perličkou je, že úplne prvým pápežom, ktorý otvoril všetky štyri sväté brány osobne, bol až Ján Pavol II. (r. 2000). V poslednom mimoriadnom jubilejnom roku 2015 sa počet Svätých brán rozšíril na obrovské množstvo po celom svete (hlavné vchody do každého katedrálneho chrámu; a iné miesta, ktoré určí miestny ordinár). Sme v očakávaní, či toto povolenie bude platné i pre jubilejný rok 2025…

Aj frekvencia Jubilejných rokov sa časom menila: na začiatku (1300) to malo byť každých 100 rokov; to sa však nikdy nestalo, nakoľko už v 1343 to Klement VI. zmenil na 50 rokov. V roku 1470 došlo k poslednej zmene, keď Pavol II. určil frekvenciu na každých 25 rokov.

Okrem toho sme mali tri mimoriadne jubilejné roky: v rokoch 1933 a 1983 to boli sté a stopäťdesiate výročia smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša a v roku 2015 to bol Jubilejný rok Božieho milosrdenstva.