Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Odpustky

Dôležité body

  1. Úplné odpustky môžeme získať pre svoju dušu alebo pre duše v očistci. (Od 1. 11. do 8. 11. iba za duše v očistci, aj pre viaceré tak môže byť.),
  2. Úplné odpustky môžeme získať raz za deň, keď splníme tieto (obvyklé) podmienky:
  3. a) vzbudíme si úmysel získať úplné odpustky, 
  4. b) vylúčime akúkoľvek náklonnosť k hriechu,
  5. c) vykonáme skutok, na ktorý je viazané získanie odpustkov (napríklad návšteva kostola),
  6. d) pomodlime sa odporučené modlitby – modlitbu Pána (Otče náš) a vyznanie viery (Verím v jedného Boha alebo Verím v Boha),
  7. e) pristúpime k svätej spovedi; jedna sviatosť zmierenia platí aj pre viaceré príležitosti získať odpustky,
  8. f) pomodlíme sa akúkoľvek modlitbu na úmysel Svätého Otca (napríklad „Pane Ježišu Kriste, vypočuj Svätého Otca M., svojho námestníka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v Tvojom mene od nebeského Otca. Lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.“)
  9. g) pristúpime k svätému prijímaniu, ale sv. prijímanie nie je viazané na deň vykonania odpustkového úkonu.

 

 

Všeobecné ustanovenia

  1. Odpustkami sa rozumie odpustenie časných trestov za hriechy, ktorých vina už bola odpustená, a to nielen pred Cirkvou, ale aj pred Bohom; vhodne disponovaný veriaci ich môže získať za určitých podmienok prostredníctvom Cirkvi, ktorá ako vysluhovateľka vykúpenia autoritatívne rozdeľuje a privlastňuje poklad zadosťučinenia Krista a svätých.
  2. Odpustky môžu byť čiastočné alebo úplné, podľa toho, či zbavujú časných trestov za hriechy iba čiastočne alebo úplne.
  3. Čiastočné a úplné odpustky môžu byť vždy privlastnené zomrelým – na spôsob prosby.
  4. Veriaci, ktorý aspoň skrúšeným srdcom vykoná skutok obdarený čiastočnými odpustkami, získa prostredníctvom Cirkvi odpustenie toľkých časných trestov, koľko si zaslúži vykonaním dobrého skutku.
  5. Úplné odpustky možno získať iba raz za deň (druhýkrát v jeden deň možno získať iba úplné odpustky pre okamih smrti).
  6. Čiastočné odpustky možno získať aj viackrát za deň, ak sa výslovne neurčuje inak.

 

Úplné odpustky

  1. Na získanie úplných odpustkov treba vykonaťdobrý skutok obdarený úplnými odpustkamia splniť tri nasledujúce podmienky: sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vylučuje akákoľvek trvalá záľuba k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému. Ak chýba táto dispozícia alebo ak sa nesplnia tri uvedené podmienky, možno získať iba čiastočné odpustky.
  2. Tri uvedené podmienky sa môžu splniť niekoľko dní pred vykonaním predpísaného dobrého skutku alebo po ňom; vhodné je však, aby sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca boli vykonané v ten istý deň ako skutok obdarený úplnými odpustkami.
  3. Jednou sviatostnou spoveďou možno získať viaceré úplné odpustky; ale jedným svätým prijímaním a jednou modlitbou na úmysel Svätého Otca možno získať iba jedny úplné odpustky.
  4. Podmienka, ktorá zahŕňa modlitbu na úmysel Svätého Otca, sa celkom spĺňa, keď sa recituje na úmysel Svätého Otca raz Otče náš a Zdravas'; každému veriacemu sa však dáva možnosť pomodliť sa akúkoľvek inú modlitbu podľa osobnej zbožnosti a oddanosti voči Rímskemu Veľkňazovi.

 

Čiastočné odpustky

  1. Veriaci, ktorý nábožne používa nejaký kňazom riadne požehnaný predmet (kríž, ruženec, škapuliar, medailu), môže získať čiastočné odpustky.

 

Niektoré úplné odpustky

  1. Úplné odpustky možno získať 2. novembra vo všetkých kostoloch, kaplnkách (i v poloverejných tí, čo ich zákonite používajú). Tieto odpustky však možno aplikovať iba za zosnulých.

Okrem toho vo farských kostoloch možno získať úplné odpustky dva razy do roka: na sviatok titulu farského kostola a 2. augusta – porciunkulové odpustky.

Všetky tieto uvedené odpustky možno získať buď v dňoch vyššie uvedených, alebo – so súhlasom ordinára – v predchádzajúcu alebo v nasledujúcu nedeľu.

  1. Predpísaný skutok na získanie úplných odpustkov, ktoré sa viažu ku kostolu alebo kaplnke, je nábožná návšteva dotyčného kostola, pri ktorej sa treba pomodliť Modlitbu Pána a recitovať vyznanie viery (Otčenáš a Verím).
  2. Veriaci, ktorý má posvätný predmet požehnaný Svätým Otcom alebo biskupom, môže získať úplné odpustky na sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla, ak si ho nábožne uctí a pridá vyznanie viery (Verím).

(z apošt. konštitúcie Indulgentiarum doctrina z 1. januára 1967)

 

Pravidelné možnosti získania úplných odpustkov:

  1. Možnosť získania každý deň:

1) kto sa pomodlí štvrtinu celého posvätného ruženca (napríklad celý posvätný ruženec svetla) a rozjíma o tajomstvách v rodine, v komunite alebo v kostole,

2) kto sa pomodlí posvätný ruženec so Svätým Otcom pri priamom prenose rozhlasom alebo televíziou,

3) kto aspoň pol hodiny koná poklonu/adoráciu pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou,

4) kto sa pomodlí krížovú cestu,

5) kto aspoň pol hodiny číta alebo počúva Sväté písmo,

6) kto sa modlí hymnus Akatist alebo ofícium Paraklis (mariánska pobožnosť) v kostole, kaplnke či rehoľnej komunite

7) kto sa zúčastní nábožnej púte do Ríma a navštívi aspoň jednu zo štyroch hlavných bazilík (Svätopeterská, Sancta Maria Maggiore, Lateránska, sv. Pavla za hradbami) 

 

  1. Pri zvláštnych príležitostiach:

1) Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých (2. 11.) nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí Vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: 

* svätá spoveď (krátko predtým alebo potom), 

* sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň), *

* modlitba na úmysel Svätého Otca (Otčenáš, Zdravas, Sláva).

Je potrebné vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

 

2) Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie podmienky. 

* svätá spoveď (krátko predtým alebo potom), 

* sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň), 

* modlitba na úmysel Svätého Otca (Otčenáš, Zdravas, Sláva).

Jedna svätá spoveď však stačí na všetky odpustky. Využime možnosť pomôcť dušiam v očistci k plnému spoločenstvu s Bohom v nebi. Viac pre svojich bratov a sestry urobiť nemôžeme.

 

 

Deň

Určený skutok

1. 1. - slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Na verejnej pobožnosti modlitbou hymnu k Duchu Svätému.

18. 1. – 25. 1. - na pobožnosti za jednotu kresťanov

Na pobožnosti za jednotu kresťanov.

Každý deň v pôste

1.   Vykonať si krížovú cestu (pri verejnej pobožnosti stačí, ak sa pohybuje od jedného zastavenia k druhému ten, čo vedie pobožnosť; pri súkromnej pobožnosti sa treba taktiež pohybovať).

2.   Chorí, ak denne štvrťhodinou čítajú a rozjímajú o umučení a smrti Pána Ježiša.

3.   Na štáciovej svätej omši: pri hrobe svätých alebo vo svätyniach.

Každý piatok v pôste

Pomodliť sa po prijímaní pred obrazom Ukrižovaného Ježiša Krista modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu.

Zelený štvrtok

Pri verejnej poklone Najsvätejšej Sviatosti sa zúčastniť recitovania alebo spevu hymnu Tantum ergo (Ctime túto Sviatosť slávnu).

Veľký piatok

Pri poklone a uctení si Sv. kríža alebo nábožným sledovaním prenosu krížovej cesty vedenej Najvyšším veľkňazom – Svätým Otcom, prostredníctvom televízie či rozhlasu – sv. prijímanie môže byť aj deň pred.

Veľkonočná vigília

Obnovenie krstných sľubov.

Veľkonočná nedeľa

Pri požehnaní Urbi et Orbi (Mestu a svetu) od Svätého Otca pri priamom sledovaní rozhlasového alebo televízneho prenosu.

2. veľkonočná nedeľa

Každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.

Zoslanie Ducha Svätého

Účasť na verejnom recitovaní alebo speve hymnu Veni Creator (Príď, Duchu Svätý, tvorivý).

Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Účasť na verejnom recitovaní alebo speve hymnu Tantum ergo (Ctime túto Sviatosť slávnu).

Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Účasť na verejnom recitovaní modlitby Najmilší Ježišu.

29. 6. - slávnosť sv. ap. Petra a Pavla

Uctením si posvätného predmetu (kríž, ruženec, škapuliar alebo medaila) požehnaného Svätým Otcom alebo biskupom, a modlitbou vyznanie viery (Verím v Boha).

2. 8. - Porciunkula

Nábožná návšteva farského alebo františkánskeho kostola spojená s modlitbou Otče náš a Vyznaním viery (Verím v Boha).

Každý deň v októbri

Modlitba ruženca v spoločenstve veriacich (päť desiatkov s vyslovením jednotlivých tajomstiev, rozjímanie nad tajomstvami).

1. 11. - slávnosť Všetkých svätých- len pre duše v očistci

(pozri vyššie)

1.   Pri návšteve kostola alebo kaplnky od 12.00 hod. na Sviatok všetkých svätých až do polnoci.

2.   V krypte alebo na cintoríne nábožnou modlitbou pri hrobe alebo pri kríži.

2. 11. - len pre duše v očistci

(pozri vyššie)

1.   pri návšteve kostola alebo kaplnky do polnoci, 

2.   na cintoríne alebo v krypte nábožnou modlitbou pri hrobe alebo pri kríži.

3. 11. – 8. 11 - len pre duše v očistci

(pozri vyššie)

Iba na cintoríne alebo v krypte nábožnou modlitbou pri hrobe alebo pri kríži.

Nedeľa Krista Kráľa

Účasť na verejnom recitovaní modlitby Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia.

Narodenie Pána
(25. 12.)

Pri požehnaní Urbi et Orbi (Mestu a svetu) od Svätého Otca.

Na koniec občianskeho roku
(31. 12.)

Pri verejnej ďakovnej pobožnosti účasť na speve hymnu Teba, Bože, chválime.

 

  1. Pri osobných situáciách:

1) vo výročný deň krstu (alebo vo veľkonočnej vigílii),

2) dieťa a zúčastnení na prvom svätom prijímaní,

3) na Svetovom dni mládeže a Svetových dňoch za rozlišovanie povolania,

4) na ľudových misiách pri záverečnom požehnaní,

5) ten, kto sa zúčastni aspoň na trojdňových duchovných cvičeniach,

6) členovia rodiny v deň prvého zasvätenia Božskému Srdcu alebo Svätej rodine,

7) kňazi a veriaci prítomní na primičnej svätej omši (prvá svätá omša novokňaza),

8) kňazi a veriaci pri 25., 50., 60. a 70. výročí vysviacky,

9) biskup, kňazi a veriaci pri slávení 25., 40. a 50. výročia biskupskej vysviacky,

10) na procesii pri skončení Eucharistického kongresu,

11) pri návšteve kostola, kde prebieha diecézna synoda

12) pri pastoračnej vizitácii, keď predsedá biskup, 

13) pri návšteve baziliky (Bardejov, Kežmarok, Levoča, Ľutina, Marianka, Michalovce (u gréckokatolíckych CSsR), Hrad Nitra, Rajecká Lesná, Staré Hory, Šaštín, Trnava, Vranov nad Topľou, Žilina u gréckokatolíkov), tak 13 bazilík na SK:

  1. a) 29. 6.: na sviatok sv. Petra a Pavla,
  2. b) na výročný deň titulu chrámu,
  3. c) na výročný deň posviacky chrámu,
  4. d) 2. 8.: na sviatok Porciunkuly,
  5. e) raz v roku v deň, ktorý si každý veriaci slobodne vyberie,

14) pri návšteve katedrály alebo konkatedrály arci/diecézy:

  1. a) 29. 6.: na sviatok sv. Petra a Pavla, 
  2. b) v deň liturgického slávenia titulu kostola,
  3. c) vo výročný deň posviacky,
  4. d) 22. 2.: na sviatok Katedry sv. Petra, 
  5. e) 9. 11.: na výročný deň posviacky Lateránskej baziliky, 
  6. f) 2. 8.: na sviatok Porciunkuly.

15) na púti do svätyne:

  1. a) na výročný deň udelenia titulu chrámu, 
  2. b) na výročný deň posviacky,
  3. c) raz v roku v deň, ktorý si každý veriaci slobodne vyberie, 
  4. d) vždy znova so skupinou pútnikov, 

16) vo farskom kostole

  1. a) na sviatok titulu farského kostola (hody),
  2. b) na výročný deň posviacky farského kostola,
  3. c) 2. 8.: na sviatok Porciunkuly,

17) na výročný deň posviacky kostola alebo oltára, 

18) pri spomienke slávenej v kostole alebo kaplnke inštitútu zasväteného života v deň, keď sa slávi sviatok ich zakladateľa,

19) pri apoštolskom požehnaní pri zomierajúcich s krížom alebo obrazom Ukrižovaného,

20) veriaci pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých v nebezpečenstve smrti – môže ich získať aj ten veriaci, ktorý ich už raz v ten deň získal,

21) v Malackách vo františkánskom kostole pri Scala sancta – svätých schodoch: pri týchto schodoch treba rozjímať o umučení nášho Pána Ježiša Krista a kráčať po nich po kolenách: 

  1. a) počas veľkého pôstu v ľubovoľný deň, ktorý si veriaci vyberie,
  2. b) 14. 9.: na sviatok Povýšenia Sv. kríža,
  3. c) 4. 10.: na spomienku sv. Františka z Assisi,

 

  1. V bratstvách:

1) členovia Zbožného spolku prechodu sv. Jozefa do večnosti na pomoc umierajúcim (od OFM Cap):

  1. a) v deň zápisu alebo v oktáve (8 dní),
  2. b) kto slúži sv. omšu za umierajúceho,
  3. c) kto sa za neho na nej zúčastní,
  4. d) v hodine smrti,
  5. e) 19. 3.: na sviatok sv. Jozefa,

2) členovia Bratstva Panny Márie Škapuliarskej z hory Karmel (od OCD):

  1. a) v deň vstupu do bratstva (môže každý, kto je pokrstený katolík),
  2. b) 16. 5.: na sviatok bl. Šimona Stocka, OCD,
  3. c) 16. 7.: na sviatok Panny Márie Karmelskej,
  4. d) 20. 7.: na sviatok sv. proroka Eliáša,
  5. e) 1. 10.: na sviatok sv. Terézie z Lisieux, OCD,
  6. f) 15. 10.: na sviatok sv. Terézie z Avily, OCD,
  7. g) 14. 11.: na sviatok všetkých karmelitánskych svätých,
  8. h) 14. 12.: na sviatok sv. Jána z Kríža, OCD,

3) členovia Ružencového bratstva môžu na základe dekrétu Posv. Apoštolskej Penitenciárie z 11.1.1969 získať úplné odpustky v nasledujúcich dňoch:

  1. a) v deň vstupu do Ružencového bratstva,
  2. b) 2. 2.: na sviatok Obetovania Pána,
  3. c) 25. 3.:na sviatok Zvestovania Pána,
  4. d) na Veľkú noc,
  5. e) 15. 8.: na sviatok Nanebovzatia Panny Márie,
  6. f) 7. 10.: na sviatok Ružencovej Panny Márie,
  7. g) 8. 12.: na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie,
  8. h) 25. 12.: na sviatok Narodenia Pána,

4) členovia pobožnosti 9 prvých piatkov: zmierne prijímanie, čiže obetovanie prijímania na odčinenie urážok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a pridať modlitbu k Božskému Srdcu na prvý piatok v mesiaci z JKS ako zadosťučinenie,

5) členovia pobožnosti 5 fatimských sobôt: zmierne prijímanie, čiže obetovanie prijímania na odčinenie urážok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie,

6) možno sú v Cirkvi ďalšie bratstvá, iniciatívy,  …

 

(Zdroj:     Direktórium,

www.knazi.sk,

http://sestrysvkriza.sk/2014/10/44687/

https://www.tahanovce.rimkat.sk/static/sviatosti/svateniny/odpustky/odpustky.htm)

Zavrieť   X

Ján Pavol II., pápež (Karol Józef Wojtyla)

Svätý

Sviatok: 22. október

* 18. máj1920 Wadowice, Poľsko

† 2. apríl 2005 Rím, Taliansko

Význam mena: Ján: Boh je milostivý (hebr.); Pavol: malej postavy (lat.); Karol: silný, mužný, slobodný (zast. nem.); Jozef: Boh pridal, rozhojnil (hebr.)

Patronát: Patrón slovenských horských záchranárov

Karol Józef Wojtyła sa narodil vo Wadowiciach (Poľsko) 18. mája 1920 ako druhý syn Karola Wojtyłu a Emílie, rodenej Kaczorowskej. Sviatosť krstu prijal 20. júna vo farskom kostole vo Wadowiciach.

Radosť a pokoj detských čias boli veľmi skoro otrasené predčasným odchodom matky, ktorá zomrela, keď mal Karol deväť rokov. O tri roky neskôr (1932) zomrel aj jeho starší brat Edmund a v roku 1941, vo veku dvadsaťjeden rokov, stratil Karol aj svojho otca.

Bol vychovaný v zdravej vlasteneckej a náboženskej atmosfére. Od otca, človeka hlboko kresťanského, sa naučil súcitu a láske k blížnym, ktoré živil vytrvalou modlitbou a sviatostným životom.

Črty spirituality, ktorej zostal verný až do smrti, boli úprimná oddanosť Duchu Svätému a láska k Panne Márii. Jeho vzťah s Božou Matkou bol obzvlášť hlboký a živý. Prežíval ho s nežnosťou dieťaťa, ktoré sa zveruje do náručia matky, a zároveň s mužnosťou rytiera vždy pripraveného načúvať príkazom svojej Panej: ,,Urobte všetko, čo vám povie!“ Úplná odovzdanosť Márii, ktorú ako biskup vyjadril mottom „Totus tuus“ odhaľovala jeho tajomstvo dívať sa na svet očami Božej Matky.

Osobnosť mladého Karola vyzrievala aj v súvislosti s bohatstvom jeho intelektuálnych, morálnych a duchovných darov a taktiež v spojitosti s udalosťami tej doby, ktorá poznačila históriu jeho vlasti a Európy.

V období gymnaziálnych štúdií sa v ňom prebudilo nadšenie pre divadlo a poéziu, ktoré rozvíjal prostredníctvom činnosti divadelného krúžku na Filologickej fakulte Jagelonskej univerzity, na ktorú sa zapísal v akademickom roku 1938.

Počas obdobia nacistickej okupácie Poľska tajne pokračoval v štúdiu a zároveň pracoval štyri roky (október 1940 – august 1944) ako robotník vo fabrike Solvay. Mohol tak osobne a zblízka prežívať sociálne problémy späté s pracovnými podmienkami a získavať cenné skúsenosti, ktoré neskôr zúročil vo svojom sociálnom magistériu najprv ako arcibiskup Krakova, a potom ako Najvyšší veľkňaz.

V tých rokoch v ňom dozrela túžba po kňazstve, a tak sa začal od roku 1942 zúčastňovať tajných prednášok z teológie vo veľkom seminári v Krakove. Pri rozlišovaní povolania mu veľmi pomáhal jeden laik, pán Jan Tyranovsky, opravdivý apoštol mládeže. Už vtedy mal mladý Karol jasné povedomie o univerzálnom povolaní všetkých kresťanov k svätosti a o nezastupiteľnej úlohe laikov v poslaní Cirkvi.

Kňazské svätenie prijal 1. novembra 1946. Na druhý deň, v sugestívnej atmosfére krypty sv. Leonarda v katedrále na Waweli, celebroval primičnú svätú omšu.

Neskôr ho poslali do Ríma, aby si doplnil teologické vzdelanie. Stal sa študentom Teologickej fakulty na Pápežskej dominikánskej univerzite Angelicum. Tu usilovne čerpal z prameňa zdravej kresťanskej náuky a taktiež zažil prvé stretnutie so živosťou a bohatstvom univerzálnej Cirkvi v určitej privilegovanej situácii, ktorú mu ponúkal život za ,,železnou oponou.“ Do tohto obdobia spadá aj stretnutie Karola Wojtyłu s pátrom Piom z Pietrelčiny.

V júni roku 1948 obhájil svoju doktorskú prácu a vrátil sa do Krakova, aby začal svoju pastoračnú činnosť ako kaplán. Vo svojej kňazskej službe sa daroval s nadšením a veľkorysosťou. Keď sa habilitoval na docenta, začal vyučovať na Teologickej fakulte Jagelonskej univerzity a po jej zrušení na fakulte kňazského seminára v Krakove a na Katolíckej univerzite v Lubline.

Roky, ktoré strávil medzi mladými, mu umožnili poznať do hĺbky nepokoj ich srdca a ako kňaz sa pre nich stal nielen učiteľom, ale aj duchovným sprievodcom a priateľom.

Vo veku 38 rokov bol vymenovaný za pomocného biskupa Krakovskej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 28. septembra 1958 z rúk arcibiskupa Eugeniusza Baziaka. V roku 1964 bol vymenovaný za arcibiskupa Krakova a Pavol VI. ho 26. júna 1967 kreoval za kardinála.

Ako pastier Krakovskej diecézy si okamžite získal vážnosť ako človek neoblomnej a odvážnej viery, blízky ľuďom a ich problémom.

V diskusiách sa prejavoval ako ten, ktorý je schopný načúvať a viesť dialóg. Nikdy nepodliehal kompromisom, ale hájil pred všetkými primát Boha a Krista ako základ pravého humanizmu a ako prameň neodňateľných práv ľudskej osoby. Vzbudzoval lásku v srdciach svojich diecéznych veriacich, požíval úctu spolubratov v biskupskej službe a vyvolával obavy u tých, ktorí v ňom videli protivníka.

16. októbra 1978 bol zvolený za pápeža a biskupa Ríma a prijal meno Ján Pavol II. Svojím pastierskym srdcom, plne darovaným veci Božieho kráľovstva, objímal celý svet. Kristova láska ho viedla k tomu, aby navštevoval rímske farnosti a aby zvestoval evanjelium vo všetkých prostrediach. Ona bola hnacím motorom jeho nespočetných apoštolských ciest na rozličné kontinenty, na ktoré sa podujal, aby posilnil vo viere veriacich v Krista, aby potešil zarmútených a skleslých a taktiež, aby priniesol posolstvo zmierenia medzi kresťanské cirkvi a budoval mosty priateľstva medzi veriacimi v jedného Boha a ľuďmi dobrej vôle.

Jeho žiarivý učiteľský úrad nemal iný cieľ, než vždy a všade hlásať Krista, jediného Spasiteľa človeka.

Vo svojom neobyčajnom misionárskom zápale mal obrovskú lásku k mladým ľuďom. Zaviedol tradíciu zvolávania svetových dní mládeže, ktoré mali pre neho cieľ zvestovať novým generáciám Ježiša Krista a jeho evanjelium a urobiť tak z mladých ľudí protagonistov vlastnej budúcnosti a spolupracovníkov pri vytváraní lepšieho sveta.

Jeho starostlivosť ako pastiera celej Cirkvi sa prejavila zvolaním početných zasadnutí biskupskej synody, zriaďovaním nových diecéz a cirkevných administratívnych oblastí, promulgovaním Kódexu kánonického práva latinského obradu a Kódexu kánonov východných cirkví, vydávaním encyklík a apoštolských exhortácií. Aby umožnil Božiemu ľudu prežiť okamihy intenzívnejšieho duchovného života, vyhlásil Jubilejný rok vykúpenia, Mariánsky rok, Rok Eucharistie a Veľké Jubileum roku 2000.

Strhujúci optimizmus založený na dôvere v Božiu prozreteľnosť poháňal Jána Pavla II., ktorý prežil tragickú skúsenosť dvoch diktatúr, pokus o atentát 13. mája 1981 a ktorý bol v posledných rokoch života ťažko fyzicky skúšaný napredovaním choroby, pozerať vždy na horizont nádeje. Vyzýval ľudí, aby rúcali múry rozdelenia, aby nepodliehali rezignácii, ale naopak, aby sa vydali smerom k duchovnej, morálnej a materiálnej obnove.

Svoj dlhý a plodný pozemský život zavŕšil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne v sobotu 2. apríla 2005 na vigíliu Nedele ,,in Albis“, ktorú on sám nazval Nedeľou Božieho milosrdenstva. Slávnostné pohrebné obrady sa konali na Námestí sv. Petra 8. apríla 2005.

Dojemné svedectvo o dobre, ktoré vykonal, bolo potvrdené účasťou mnohých delegácií prichádzajúcich z celého sveta a miliónmi mužov a žien, veriacich a neveriacich, ktorí v ňom spoznali zreteľné znamenie Božej lásky k ľudstvu. Za svätého bol vyhlásený spolu s pápežom Jánom XXIII. 27. apríla 2014 na Námestí sv. Petra v Ríme. Kanonizoval ich pápež František za prítomnosti emeritného pápeža Benedikta XVI.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X