Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.

Katolícky krst: dieťaťa | dospelého

Význam krstu

Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov – žiadateľov. Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi (tzv. krstná náuka; odporúčaná je v dĺžke jednej hodiny).

Krstný rodič (krstná matka; krstní rodičia)

Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna (por. kán. 872 CIC).

V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Pokrstený nekatolík môže byť (z ekumenických dôvodov) zapísaný len ako svedok krstu, avšak vždy iba popri riadnom krstnom.

Krstným rodičom (otcom, matkou) nemôže byť ani taká osoba, ktorá očividne vedie život nezodpovedajúci zásadám viery a požiadavkám krstného rodičovstva.

Miesto krstu – prepustenie

Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti. Napísať povolenie rodičom „krstiť inde“, kňaz nemá odmietať; má ho však udeliť po múdrom pastoračnom rozhovore so žiadateľmi krstu.

(z Inštrukcie ku sviatostiam, Mons. ThDr. Marián Chovanec, dicézny biskup)

Krst dieťaťa

Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:

  • rodný list dieťaťa (kópia)
  • dohodnúť si termín krstnej náuky a termín krstu

Pre dieťa je potrebné zabezpečiť:

  • bielu košieľku - je možné naň vyšiť meno, priezvisko, dátum krstu
  • krstnú sviecu


Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo vo fare.

Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?

Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.

Akých krstných rodičov si treba vybrať?

Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:

  • bez právnej prekážky
  • ak sú slobodní, vo veku nad 16 rokov, pokrstení, pobirmovaní a praktizujúci katolíci
  • ak žijú v manželstve, takí, ktorí uzavreli manželstvo v katolíckom kostole a sú nerozvedení


Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?

Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.

Vašou povinnosťou je byť:

  • pre dieťa príkladom
  • naučiť ho modliť sa a milovať Boha, a tento vzťah prejavovať životom
  • predstaviť mu pravdy viery
  • priviesť dieťa aj k ďalším sviatostiam
  • a formovať jeho mravný charakter podľa Božích prikázaní


Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.

Krst dospelého

Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza vo fare.

  • späť
Zavrieť   X

Uršuľa Ledóchowska, zakladateľka rehoľného spoločenstva

Svätá

Sviatok: 29. máj

* 17. apríl 1865, Loosdorf, Rakúsko

† 29. máj 1939, Rím, Taliansko

Uršuľa Ledóchowska patrila do rodiny, ktorá dala Cirkvi troch významných ľudí. Jej staršia sestra Mária Terézia bola zakladateľkou rehoľnej spoločnosti sv. Petra Klavera a uctieva sa ako blahoslavená. Ich brat Vladimír Ledóchowski bol 27 rokov generálnym predstaveným jezuitskej rehole. Pod jeho vedením počet členov a ustanovizní v reholi silno vzrástol.

Ich otec Anton Ledóchowski pochádzal z poľského šľachtického rodu, matka Jozefína bola zo Švajčiarska. Rodina bývala v rakúskej obci Loosdorf neďaleko mesta Sankt Pölten. Tam sa narodila aj Júlia Mária (tak sa volala Uršuľa krstným menom) 17. apríla 1865.

Do základnej školy chodila v rodnej obci. Na ďalšie štúdiá ju dali rodičia do ústavu anglických panien v Sankt Pöltene. Tam vynikala nielen nábožnosťou a dobrými mravmi, ale aj výsledkami v štúdiu tak, že jej meno zapísali do „zlatej knihy“ školy.

V r. 1883 sa rodina presťahovala do Lipnice Murowanej (pri Krakove) v Poľsku, kde otec kúpil majetok. 18-ročná Júlia mu pomáhala v administratívnych veciach. Okrem toho sa venovala zamestnancom, ktorí pochádzali z najnižšej spoločenskej vrstvy poľnohospodárskych robotníkov. Učila ich čítať a písať, vysvetľovala im katechizmus a privádzala ich k praktickému náboženskému životu. Chudobným pomáhala aj hmotne.

V r. 1885 vypukla v tom kraji nákaza kiahní. Ochorel aj otec a sestra Mária Terézia. Júlia Mária ich obetavo opatrovala. Mária Terézia vyzdravela; ostali jej iba jazvy po kiahniach. Avšak otec neprežil ťažkú chorobu. Júlia Mária si od neho pred smrťou vyžiadala dovolenie, aby smela vstúpiť do kláštora. A keď pomohla usporiadať rodinné veci, vstúpila do krakovského kláštora sestier uršulínok 18. aug. 1886.

V reholi prijala meno Uršuľa, ktorým sa odvtedy označovala. Po skončení noviciátu a zložení rehoľných sľubov ju zaradili ako vychovávateľku do školy, ktorá bola pri uršulínskom kláštore. V r. 1904 sa Uršuľa stala predstavenou kláštora. Usilovala sa uviesť do života smernice, ktoré vtedy vydal pápež Pius X. Aby vyšla v ústrety potrebám času, v Krakove založila dievčenské univerzitné kolégium, ktoré viedli rehoľné sestry. Bolo to prvé kolégium tohto druhu v Poľsku.

Keď prestala byť predstavenou v Krakove, na žiadosť pápeža Pia X. prevzala vedenie katolíckeho dievčenského internátu v ruskom Petrohrade, ku ktorému založila pobočku pri Fínskom zálive. Aby mohla čo najlepšie slúžiť nielen dievčatám, ale aj ostatným obyvateľom tých krajov, naučila sa plynne hovoriť po rusky aj po fínsky.

Na začiatku prvej svetovej vojny ju vykázali z ruských území. Vtedy sa vydala na cesty po Škandinávii, ktorá nebola zasiahnutá vojnou, a tam zbierala peniaze pre utečencov. Pri Aalborgu v Dánsku sa istý čas spolu so svojimi rehoľnými sestrami starala o poľské siroty.

Po vojne sa usilovala spojiť svoj petrohradský kláštor s úniou uršulínskych kláštorov, ktorá vtedy vznikala v Poľsku. Keď sa to nepodarilo, na radu svojho brata Vladimíra a apoštolského nuncia Achilla Rattiho, neskoršieho pápeža Pia XI., založila nový rehoľný inštitút, nazvaný „Uršulínky trpiaceho Ježišovho Najsvätejšieho Srdca“ (Ursulinae Ss. Cordis Jesu Agonizantis).

S konečnou platnosťou ho schválil pápež Pius XI. 21. nov. 1930. Sestra Uršuľa sa stala generálnou predstavenou novej rehoľnej spoločnosti.

Nová rehoľná ustanovizeň sa rozširovala spočiatku vo východnom Poľsku a vo Francúzsku, neskôr aj na iných miestach. Matka Uršula Ledóchowska spájala pri vedení rehole nadpriemernú inteligenciu so zmyslom pre aktuálne potreby doby a miest, v ktorých pôsobili jej sestry. Sama im bola vzorom Bohu zasväteného a Cirkvi oddaného života.

Zomrela v Ríme po ťažkej, hrdinsky znášanej chorobe 29. mája 1939.

Počas celého života sa vyznačovala apoštolskou horlivosťou a duševnou pohodou. Zomrela v Ríme 29. mája 1939. V 1983 roku ju pápež Ján Pavol II. blahorečil a v roku 2003 vyhlásil za svätú.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X