Vianočné obdobie nám pripomína, že Syn Boží sa stal človekom, aby sme my ľudia mohli mať účasť na jeho božstve. Jeho narodenie je počiatkom nášho vykúpenia.

Vianočné obdobie trvá od prvých vešpier Narodenia Pána až do nedele po Zjavení Pána čiže po 6. januári včítane. Večerná sv. omša na Narodenie Pána už má sviatočný charakter. Ďalšie omše Narodenia Pána sa slúžia v noci, na svitaní a vo dne. Liturgická farba je biela.

Slávnosť Narodenia Pána má svoju vlastnú oktávu, usporiadanú takto:

· V nedeľu počas oktávy alebo, ak nedele niet, 30. decembra je sviatok Svätej Rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa – zavedený v roku 1921.

· 26. decembra je sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka.

· 27. decembra je sviatok sv. Jána, apoštola a evanjelistu.

· 28. decembra je sviatok svätých Neviniatok.

· 29., 30., 31. decembra sú dni v oktáve.

· 1. januára na oktávu Narodenia Pána je slávnosť Panny Márie Bohorodičky, pri ktorej sa pripomína aj najsvätejšie meno Ježiš. Tento najstarší mariánsky sviatok sa slávil v rímskej liturgii už v 8. storočí.

Nedeľa pripadajúca na dni medzi 2. a 5. januárom je Druhá nedeľa po Narodení Pána. Zjavenie Pána sa slávi 6. januára. Tam, kde nie je prikázaným sviatkom a slávnosť je preložená, slávi sa v nedeľu pripadajúcu na dni medzi 2. a 8. januárom. V najbližšiu nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána. Sviatkom Krstu Pána Vianočné obdobie končí a zároveň je to Prvou nedeľou Cezročného obdobia.

V Ríme bolo zvykom sláviť Narodenie Pána 25.12 už v 1. polovici 4. storočia. Odtiaľ sa tento sviatok skoro rozšíril i na Východ. Slávnosť Zjavenie Pána má svoj počiatok na Východe, ale už behom 4. storočia ho prijala i rímska liturgia.