Veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania sa začína večernou omšou vo Štvrtok Pánovej večere; jeho stredom je Veľkonočná vigília a končí sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Kristus uskutočnil dielo ľudského vykúpenia a dokonalého oslávenia Boha predovšetkým svojím veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil život. Preto veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania je žiarivým vrcholom celého liturgického roku. A tak ako je nedeľa vrcholom týždňa, je slávnosť Veľkej noci vrcholom liturgického roku.

Na Veľký piatok a prípadne aj na Veľkú sobotu až do Veľkonočnej vigílie sa všade zachová posvätný veľkonočný pôst.

Veľkonočná vigília v posvätnej noci Pánovho zmŕtvychvstania je akoby „matkou všetkých posvätných vigílií“, v ktorej Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie a slávi ho sviatosťami. Túto vigíliu treba preto sláviť v noci tak, aby sa alebo začala, keď už nastala noc, alebo aby sa skončila pred svitaním nedeľňajšieho dňa.

 

Veľkonočné obdobie
Veľkonočné obdobie trvá 50 dní od Veľkonočnej nedele do Nedele Zoslania Ducha Svätého. Veľká noc je vrcholom celého liturgického roku a najstarším kresťanským sviatkom. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva Aleluja.

Liturgické čítania sú zo Skutkov apoštolov a z Jánovho evanjelia. Ide obzvlášť o texty so zameraním ku krstu a k Eucharistii. Liturgickými farbami sú biela a červená.

 Prvých osem dní veľkonočného obdobia tvorí veľkonočnú oktávu; slávia sa ako slávnosti Pána. Dni celého týždňa Veľkonočnej oktávy nesú názov „Veľkonočný/Veľkonočná“ a rovnako ako vo Veľkom týždni v nich nie je miesto pre slávenie sviatkov svätých. Ak pripadne do tohto obdobia 25. marec, je slávnosť Zvestovania Pána presunutá až na nasledujúci pondelok.

Nedele tohto obdobia sa považujú za veľkonočné nedele. Nedele nasledujúce po Nedeli Pánovho zmŕtvychvstania sa nazývajú Druhá, Tretia, Štvrtá, Piata, Šiesta, Siedma veľkonočná nedeľa. Nedeľa po Zmŕtvychvstaní, nazývaná v minulosti Biela, je sviatkom Božieho milosrdenstva a štvrtá nedeľa je nazývaná Nedeľou Dobrého pastiera. Toto posvätné obdobie päťdesiatich dní sa zakľučuje Nedeľou Zoslania Ducha Svätého.

Na štyridsiaty deň po Nedeli Pánovho zmŕtvychvstania Cirkev slávi Nanebovstúpenie Pána (vždy vo štvrtok), ak len túto slávnosť nepreložili na Siedmu veľkonočnú nedeľu tam, kde nie je prikázaným sviatkom.

Všedné dni po Nanebovstúpení až po sobotu pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého včítane sú prípravou na príchod Utešiteľa Ducha Svätého.