Druhá časť Cezročného obdobia sa začína v pondelok po Nedeli Zoslania Ducha Svätého a končí sa pred prvými vešperami Prvej adventnej nedele.

Okrem období, ktoré majú vlastnú náplň, je ešte tridsaťtri alebo tridsaťštyri týždňov, v ktorých sa neslávi osobitný aspekt Kristovho tajomstva. Skôr sa, najmä v nedele, pripomína Kristovo tajomstvo v celej jeho plnosti. Toto obdobie sa volá cezročné obdobie.

Druhá časť Cezročného obdobia má rovnaký charakter i zelenú liturgickú farbu ako „Cezročné obdobie“ I. Z celkového počtu 33 alebo 34 týždňov Cezročného obdobia pripadá na druhú časť tohto obdobia 24 až 28 týždňov (začínajúc 6. – 10. týždňom). Toto obdobie má zároveň najväčší priestor na slávenie sviatkov svätých. Niektoré sviatky, za účelom väčšej možnosti slávenia, presunula Cirkev do tohto obdobia, zvlášť ak sa v období nachádzal nejaký dátum týkajúci sa svätca.

Slávnosť Najsvätejšej Trojice na prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého je prvým významným sviatkom v tomto poveľkonočnom období, patriacim k sviatkom pohyblivým v súvislosti s dobou slávenia Veľkej noci.

Na nasledujúci štvrtok pripadá slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, kedy slávenie so sprievodom je možné preniesť i na nasledujúcu nedeľu.

V ďalší nasledujúci piatok (8. deň od slávnosti Božieho tela) je slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a v nasledujúcu sobotu je spomienka na Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktorou pohyblivé sviatky, viazané na Veľkonočné obdobie, končia.