Ján a Pavol, mučeníci

Svätí

Sviatok: 26. jún

† 4. storočie Rím

Význam mena: Ján: Boh je milostivý (hebr.); Pavol: malej postavy (gr.-lat.)

Konštancia, dcéra rímskeho cisára Konštantína Veľkého, sa na hrobe panny a mučenice sv. Agnesy v Ríme zázračne uzdravila a vtedy zložila sľub večného panenstva. So súhlasom svojho otca žila utiahnuto v Ríme. Cisár jej zabezpečil nielen bohatstvo, ale aj telesnú ochranu a stráž, na čelo ktorej vybral dvoch vznešených a čnostných bratov Jána a Pavla, ktorí boli od svojej mladosti kresťania. Ján bol dvorným správcom a Pavol tajomníkom. Zbožná princezná si ich veľmi vážila ako spoľahlivých strážcov seba i svojich majetkov. Zverovala im veľké sumy peňazí pre chudobných a trpiacich. Bratia vynikali zbožnosťou, mravnosťou a dobročinnosťou. Konštanciu opustili iba na krátky čas, pre vojenskú výpravu, po návrate však znovu prevzali úrad strážcov princeznej Konštancie. Princezná im zverila do rúk poklady, ktoré považovala za vlastníctvo Cirkvi.

Onedlho zomrel Konštanciin otec cisár Konštantín Veľký a po ňom nastúpili jeho synovia Konštantín II., Konštans a Konštancius. Po smrti Konštancia v r. 361 zaujal cisársky trón Julián, nazvaný Odpadlík, lebo po nástupe na trón sa stal znovu pohanom. Znovu zavádzal uctievanie pohanských modiel, veľmi mnoho kresťanských chrámov dal zrúcať a ich cennosti previesť do štátnej pokladnice. Ján a Pavol nemohli strpieť bezbožné a surové prenasledovanie Cirkvi. Postarali sa o ukrytie im zverených pokladov a zvýšili opatrnosť. Ale Julián vybadal, o čo tým dvom bratom ide, a v zlosti, že mu uniká taká bohatá korisť, poslal k nim svojich poslov so žiadosťou, aby sa vrátili na cisársky dvor a prevzali bývalé hodnosti a úrady. Pri dvore ich chcel prinútiť, aby odovzdali ukrývané cennosti a zriekli sa viery. Ale bratia mu odkázali, že chcú žiť v ústraní. Julián ich predsa privábil na svoj dvor, osobne ich nahováral, aby mu pomáhali pri správe ríše. Obidvaja to však rozhodne odmietli. Nahnevaný cisár im dal preto ultimátum desať dní, aby sa rozhodli.

Ján a Pavol povolali k sebe kresťanov a porozprávali, čo sa im prihodilo. Počas desiatich dní sa modlili, rozdávali aj z rozkazu Konštancie im zverené poklady chudobným a prijali sväté sviatosti. O desať dní prišiel veliteľ cisárskej telesnej stráže po odpoveď pod hrozbou smrti. Bratia však odmietli podriadenosť cisárovi a uctievanie pohanských zvykov. Nato Tercián rozkázal vykopať v dome hlbokú jamu. Ale Boží vyznávači sa nezľakli. Potom im dal v nočných hodinách sťať hlavy a ich telá tam pochovať. To sa stalo 26. júna 362. Na druhý deň cisár Julián rozhlásil, že tvrdohlavých bratov poslal do vyhnanstva. Časti pozostatkov svätých bratov sa dostali do mnohých chrámov Talianska a Európy, niečo sa dostalo v roku 1363 aj do chrámu sv. Štefana vo Viedni. Ich mená sa dostali aj do Rímskeho kánona (eucharistická modlitba v omši pred premenením).

zdroj: zivotopisysvatych.sk