Farnosť Oslany

Pozeráte si:
Domov Farnosť História Farnosť od roku 1332 po erigovanie Banskobystrickej diecézy

Farnosť od roku 1332 po erigovanie Banskobystrickej diecézy

Rímskokatolícka farnosť sv. Štefana, kráľa v Oslanoch je pomerne starobylou farnosťou. Prvá písomná zmienka o nej sa nachádza v zoznamoch pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337.1 V spisbe uvedených prameňov možno sledovať nasledovné znenie zápisu zo zoznamu pápežských desiatkov:

PRVÝ PRAMEŇ: Potvrdzuje starobylosť farnosti a spomína kňaza Dominika pri kostole sv. Štefana, kráľa v tomto znení „Dominicus sacerdos s. Regis Stephani de Hoslan.“2

DRUHÝ PRAMEŇ: Zaznamenáva nasledovný zápis: „D… sac. eccl. … de Hoslan XII. gr.“3 Tento údaj použil aj Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis v roku 1876.4

TRETÍ PRAMEŇ: „D … sacerdos eccl. de Hoslán.“5

ŠTRVRTÝ PRAMEŇ: „Item Dominicus Sacerdos Sancti Regis Stephani de Hoslan iuratus dixit non credere valere suum beneficium ultra II. marcas, solvit XII. grossos“6 Tento zápis nachádzajúci sa vo Vatikánskych archívoch v preklade znamená: „Tiež Dominik kňaz sv. Štefana, kráľa z Oslian sprisahaný povedal, že neverí, že jeho benifícium je nad dve marky a že zložil 12 grošov.“

Skutočnosť, že miestny kňaz odviedol 12 grošov dokazuje, že „ecclesia de Hoslan“ bola už v tých časoch väčšia obec.7 Toto obdobie v dejinách farnosti zachytáva správu o starom gotickom kostole pochádzajúcom z roku 1332. Na jeho ruinách bol postavený, alebo zreštaurovaný nový neskorogotický kostol v roku 1495, čo potvrdzoval epigraf nachádzajúci sa na hlavnom oblúku: „TOTO DIELO BOLO POSTAVENÉ NA POČESŤ BOHA A JEHO MATKY PANNY MÁRIE A SV. ŠTEFANA, KRÁĽA V ROKU 1495.“8

O stave farnosti v XVI. storočí sú pomerne dobré informácie z kanonickej vizitácie Tekovského archidiakonátu, ktorá sa v Oslanoch konala 9. apríla 1561. Vo vizitácii sa píše: V kostole sv. Štefana, kráľa v Oslanoch sú udržiavané vo veľkej čistote Sviatosť oltárna, krstiteľnica, svätená voda a sväté oleje. Je tu 6 oltárov pekne ozdobených, 2 kňazské rúcha, 4 kalichy, veľmi pekne zdobená pozlátená monštrancia a 4 pacifikály. Tomuto kostolu kedysi zbožný muž pred smrťou spolu s manželkou odkázal v testamente na postavenie tohoto kostola 35 zlatých. Tieto peniaze sa napokon dostali do nevhodných rúk, z ktorých ich násilím vynútil Jozef Gyczy a použil vo svoj prospech. Je tu farár menom Ambróz.9

Na konci XVI. storočia bola farnosť za patronácie rodiny Ghécziovcov z Assa – Kurthu obsadená evanjelikmi a katolíci sa museli stiahnuť do rodinnej kaplnky Hunadyovcov v Hornej Vsi. Preto v Oslianskej farnosti od roku 1590 účinkovali evanjelickí kazatelia: Martin Felix, Gašpar Fabrícius, Augustín Miklian, Daniel Száry a Juraj Grossman, ktorý bol vyhnaný v roku 1661.10 Odvtedy, ako získali majetok Pállfyovci, farnosť zostala katolíckou aj zásluhou grófky F. Khuen – Pállfy, ktorá evanjelického kazateľa z Oslian vypovedala.11 V roku 1601 je vo farnosti spomínaná fara.12 Najstaršia budova fary bola postavená z nepálených tehál.13 O fare je záznam aj vo vizitácii, ktorá sa konala v Oslanoch 17. mája 1674 Andreasom Péterffym, v ktorej sa hovorí: Fara je primeraná, poschodová, s vlastnou spálňou a potrebnými komorami, tiež s vedľa sa nachádzajúcou stodolou a pripojenou záhradou.14

V roku 1755 sa stal farárom v Oslanoch Mikuláš Domanický. Keď videl, v akom biednom stave sa nachádza kostol, hneď v novom roku začal s väčšou stavbou, ktorú financoval z cirkevného majetku a z darov veriacich. Nový kostol z roku 1756 bol postavený na základoch predchádzajúceho kostola z roku 1495. Bol vybudovaný nový, skoro taký istý kostol,15 ohradený múrom.16 Okolo kostola bol v minulosti cintorín, o čom svedčia aj vykopávky nájdené pri opravách domov za kostolom. Vo veľkonočnom týždni v roku 1758 bol kostol ohrozený požiarom. Kostol, ktorý bol práve vo výstavbe, nezhorel, ale požiar zničil faru,17 ktorá aj po oprave bola naďalej biednym bývaním. Svedčí o tom aj skutočnosť z roku 1811, kedy sa biskup zdráhal inštalovať do farnosti nového farára, lebo by musel bývať v nájomnom dome. Preto, po výmene provizora bojnického panstva, sa v roku 1814 pristúpilo ku stavbe novej fary.18

1 Porov. JUDÁK, V.: Arcibiskup svätého života. Bratislava: Lúč, 1992, s. 14–15.

2 Porov. GYÖRFFY, c. d., s. 465/6. In: JUCK, Ľ., BEŠŠE, O.: Z dejín obcí oslianskej oblasti. In: KOVÁČ, J.: Horná Nitra, vlastivedný zborník V., s. 102.

3 Porov. THEINER, A.: Vetera Monumenta Historica Hungariam Sacram Illustrantia I. Rím: 1859, s. 568.

4 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis. Neosolii: Typis Philippi Machold, 1876, s. 405.

5 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis. Ostrihom: Typis Gustavi Buzárovits, 1894, s. 390.

6 Porov. Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungarie Illustrantia.–Rationes Collectorum Pontificiorum in Hungaria I., s. 190.

7 Porov. Magyarország vármegyéi és városai. Bars vármegye. Budapešť, 1903, s. 69.

8 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.

9 Porov. BUCKO, V.: Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564, s. 210; 221.

10 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.

11 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, strojopis. In: Knižnica Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne, s. 192.

12 Porov. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2, s. 358.

13 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, s. 193.

14 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 483.

15 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.

16 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, s. 192.

17 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, strojopis. In: Obecný úrad Oslany, I. kniha, s. 23.

18 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, s. 193.

Farská knižnica

Ponuka

Odpustky počas Roka sv. Františka Xaverského

Podpora opravy kostola

SK33 0900 0000 0051 9590 4319

 

Skratky v menu

Prvoprijímajúci
Birmovanci
Miništranti
Bioetika

Obec Oslany

Katechézy
sv. otca Františka

Aktuálne:

   Evanjelizačné nadšenie

Ukázať všetky...

Návšteva Slovenska

Zo života Cirkvi...

Dnešné liturgické čítania

Liturgia hodín (breviár na dnes)

TV Lux - naživo (oficiálne stránky)


Aktuality z TkKBS:

 Svätec dňa

Sv. Valér

Rádio Vatikán
Dnešné vysielanie
(aktívne po 20:15)

Včerajšie vysielanie

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev farnosť Oslany
Námestie slobody č. 583/20
Oslany 972 47

Tel.: 046/549 11 18
e-mail: oslany@fara.sk
web: faraoslany.sk

IČO: 31939465
DIČ: 2021272165

Bankové spojenie:
SK38 0900 0000 0003 7182 7867 (Slovenská sporiteľňa)

Kde nás nájdete?

48.62955113, 18.468564749

48° 37' 46.3840697" N
18° 28' 6.8330956" E

Virtuálna prehliadka

Kostol sv. Štefana Uhorského

Vyhľadávanie v Biblii

(pomôcka: ako vyhľadávať?)

Zvoľ preklad:

Widget od: Moja Biblia


61,695 návštev
111,954 zobrazení
1.81 zobrazení / návštev
nach oben
Zavrieť   X

Valér z Trieru, biskup

Svätý

Sviatok: 29. január

?

† okolo 300 Trier, Porýnie-Falcko, Nemecko

Význam mena: zdravý, silný (lat.)

Atribúty: biskupská mitra, berla, kniha

Sv. Valér bol podľa tradície po sv. Euchariovi druhým biskupom mesta Trevír (Trier) v Nemecku. Zmienok o ňom je veľmi málo a aj tie sa rozchádzajú. Narodil sa pravdepodobne v tom istom meste v 3. storočí. Podľa tradície pomáhal biskupovi Euchariovi ako diakon. Keď Eucharius zomrel, biskupom sa stal Valér. Trevír sa počas jeho pôsobenia stal významným strediskom náboženského života. Valér bol veľmi horlivým. Široké okolie sa vďaka jeho činnosti dozvedelo o kresťanstve. Valér zomrel asi začiatkom 4. storočia. Pochovali ho v kostole sv. Eucharia v Trevíre (dnes opátstvo sv. Mateja).

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X