Farnosť Oslany

Pozeráte si:
Domov Farnosť História Farnosť od roku 1332 po erigovanie Banskobystrickej diecézy

Farnosť od roku 1332 po erigovanie Banskobystrickej diecézy

Rímskokatolícka farnosť sv. Štefana, kráľa v Oslanoch je pomerne starobylou farnosťou. Prvá písomná zmienka o nej sa nachádza v zoznamoch pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337.1 V spisbe uvedených prameňov možno sledovať nasledovné znenie zápisu zo zoznamu pápežských desiatkov:

PRVÝ PRAMEŇ: Potvrdzuje starobylosť farnosti a spomína kňaza Dominika pri kostole sv. Štefana, kráľa v tomto znení „Dominicus sacerdos s. Regis Stephani de Hoslan.“2

DRUHÝ PRAMEŇ: Zaznamenáva nasledovný zápis: „D… sac. eccl. … de Hoslan XII. gr.“3 Tento údaj použil aj Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis v roku 1876.4

TRETÍ PRAMEŇ: „D … sacerdos eccl. de Hoslán.“5

ŠTRVRTÝ PRAMEŇ: „Item Dominicus Sacerdos Sancti Regis Stephani de Hoslan iuratus dixit non credere valere suum beneficium ultra II. marcas, solvit XII. grossos“6 Tento zápis nachádzajúci sa vo Vatikánskych archívoch v preklade znamená: „Tiež Dominik kňaz sv. Štefana, kráľa z Oslian sprisahaný povedal, že neverí, že jeho benifícium je nad dve marky a že zložil 12 grošov.“

Skutočnosť, že miestny kňaz odviedol 12 grošov dokazuje, že „ecclesia de Hoslan“ bola už v tých časoch väčšia obec.7 Toto obdobie v dejinách farnosti zachytáva správu o starom gotickom kostole pochádzajúcom z roku 1332. Na jeho ruinách bol postavený, alebo zreštaurovaný nový neskorogotický kostol v roku 1495, čo potvrdzoval epigraf nachádzajúci sa na hlavnom oblúku: „TOTO DIELO BOLO POSTAVENÉ NA POČESŤ BOHA A JEHO MATKY PANNY MÁRIE A SV. ŠTEFANA, KRÁĽA V ROKU 1495.“8

O stave farnosti v XVI. storočí sú pomerne dobré informácie z kanonickej vizitácie Tekovského archidiakonátu, ktorá sa v Oslanoch konala 9. apríla 1561. Vo vizitácii sa píše: V kostole sv. Štefana, kráľa v Oslanoch sú udržiavané vo veľkej čistote Sviatosť oltárna, krstiteľnica, svätená voda a sväté oleje. Je tu 6 oltárov pekne ozdobených, 2 kňazské rúcha, 4 kalichy, veľmi pekne zdobená pozlátená monštrancia a 4 pacifikály. Tomuto kostolu kedysi zbožný muž pred smrťou spolu s manželkou odkázal v testamente na postavenie tohoto kostola 35 zlatých. Tieto peniaze sa napokon dostali do nevhodných rúk, z ktorých ich násilím vynútil Jozef Gyczy a použil vo svoj prospech. Je tu farár menom Ambróz.9

Na konci XVI. storočia bola farnosť za patronácie rodiny Ghécziovcov z Assa – Kurthu obsadená evanjelikmi a katolíci sa museli stiahnuť do rodinnej kaplnky Hunadyovcov v Hornej Vsi. Preto v Oslianskej farnosti od roku 1590 účinkovali evanjelickí kazatelia: Martin Felix, Gašpar Fabrícius, Augustín Miklian, Daniel Száry a Juraj Grossman, ktorý bol vyhnaný v roku 1661.10 Odvtedy, ako získali majetok Pállfyovci, farnosť zostala katolíckou aj zásluhou grófky F. Khuen – Pállfy, ktorá evanjelického kazateľa z Oslian vypovedala.11 V roku 1601 je vo farnosti spomínaná fara.12 Najstaršia budova fary bola postavená z nepálených tehál.13 O fare je záznam aj vo vizitácii, ktorá sa konala v Oslanoch 17. mája 1674 Andreasom Péterffym, v ktorej sa hovorí: Fara je primeraná, poschodová, s vlastnou spálňou a potrebnými komorami, tiež s vedľa sa nachádzajúcou stodolou a pripojenou záhradou.14

V roku 1755 sa stal farárom v Oslanoch Mikuláš Domanický. Keď videl, v akom biednom stave sa nachádza kostol, hneď v novom roku začal s väčšou stavbou, ktorú financoval z cirkevného majetku a z darov veriacich. Nový kostol z roku 1756 bol postavený na základoch predchádzajúceho kostola z roku 1495. Bol vybudovaný nový, skoro taký istý kostol,15 ohradený múrom.16 Okolo kostola bol v minulosti cintorín, o čom svedčia aj vykopávky nájdené pri opravách domov za kostolom. Vo veľkonočnom týždni v roku 1758 bol kostol ohrozený požiarom. Kostol, ktorý bol práve vo výstavbe, nezhorel, ale požiar zničil faru,17 ktorá aj po oprave bola naďalej biednym bývaním. Svedčí o tom aj skutočnosť z roku 1811, kedy sa biskup zdráhal inštalovať do farnosti nového farára, lebo by musel bývať v nájomnom dome. Preto, po výmene provizora bojnického panstva, sa v roku 1814 pristúpilo ku stavbe novej fary.18

1 Porov. JUDÁK, V.: Arcibiskup svätého života. Bratislava: Lúč, 1992, s. 14–15.

2 Porov. GYÖRFFY, c. d., s. 465/6. In: JUCK, Ľ., BEŠŠE, O.: Z dejín obcí oslianskej oblasti. In: KOVÁČ, J.: Horná Nitra, vlastivedný zborník V., s. 102.

3 Porov. THEINER, A.: Vetera Monumenta Historica Hungariam Sacram Illustrantia I. Rím: 1859, s. 568.

4 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis. Neosolii: Typis Philippi Machold, 1876, s. 405.

5 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis. Ostrihom: Typis Gustavi Buzárovits, 1894, s. 390.

6 Porov. Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungarie Illustrantia.–Rationes Collectorum Pontificiorum in Hungaria I., s. 190.

7 Porov. Magyarország vármegyéi és városai. Bars vármegye. Budapešť, 1903, s. 69.

8 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.

9 Porov. BUCKO, V.: Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564, s. 210; 221.

10 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.

11 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, strojopis. In: Knižnica Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne, s. 192.

12 Porov. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2, s. 358.

13 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, s. 193.

14 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 483.

15 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.

16 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, s. 192.

17 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, strojopis. In: Obecný úrad Oslany, I. kniha, s. 23.

18 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, s. 193.

 

Zóna pre OPC

Užívateľské meno

Heslo

Ponuka

Odpustky počas Roka sv. Františka Xaverského

Synoda 2021-2023

Skratky v menu

C-19 a naša farnosť

Prvoprijímajúci
Birmovanci
Miništranti
Bioetika

Obec Oslany

Katechézy
sv. otca Františka

Aktuálne:

   O rozlišovaní

Ukončené:

   Hodnota staroby
   Svätý Jozef
   List Galaťanom
   Uzdraviť svet
   Sviatosti
   Blahoslavenstvá
   Dekalóg
   Modlitba
   Otče náš
   Svätá omša

Návšteva Slovenska

Zo života Cirkvi...


Dnešné liturgické čítania

TV Lux - naživo (oficiálne stránky)


Aktuality z TkKBS:

 Svätec dňa

Terézia z Lisieux

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev farnosť Oslany
Námestie slobody č. 583/20
Oslany 972 47

Tel.: 046/549 11 18
e-mail: oslany@fara.sk
web: faraoslany.sk

IČO: 31939465
DIČ: 2021272165

Bankové spojenie:
SK38 0900 0000 0003 7182 7867 (Slovenská sporiteľňa)

Kde nás nájdete?

48.62955113, 18.468564749

48° 37' 46.3840697" N
18° 28' 6.8330956" E

Virtuálna prehliadka

Kostol sv. Štefana Uhorského

Vyhľadávanie v Biblii

(pomôcka: ako vyhľadávať?)

Zvoľ preklad:

Widget od: Moja Biblia


54,050 návštev
111,954 zobrazení
2.07 zobrazení / návštev
nach oben
Zavrieť   X

Terézia z Lisieux, panna, učiteľka Cirkvi

Svätá

Sviatok: 1. október

* 2. január 1873 Alençon, Normandia, Francúzsko

† 30. september 1897 Lisieux, Francúzsko

Atribúty: ľalia, ruže (lupienky ruží)

Význam mena: lovkyňa (gr.) alebo prívetivá a mocná pani (nem.)

Patronát: Patrónka misií, misionárov, letcov

Sv. Terézia z Lisieux patrí medzi veľmi obľúbených svätých. Narodila sa 2.januára 1873 v Alencone vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí, ona bola najmladšia. Štyria bratia zomreli ako deti. Všetkých päť sestier vstúpilo do kláštora. Celá rodina žila veľmi zbožným životom. Matka Zélia zomrela už roku 1877. Otec Ľudovít sa potom vzorne staral o svoje dcérky. Terezkinu výchovu zveril najstaršej dcére Paulíne, ktorá bola od nej o dvanásť rokov staršia. Napriek svojmu mladému veku mala obdivuhodnú vychovávateľskú metódu. Vôbec sestru nerozmaznávala, hoci ju mala veľmi rada. Vždy sa snažila o jednotu so svojím otcom, ktorý ju tiež podporoval. Paulína roku 1882 vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Terezka sa v tom čase usilovala byť vzornou kresťankou. Veľmi zbožne sa pripravovala na prvé sv. prijímanie. Počas troch mesiacov si poznačila do svojho denníka 818 obetí a 2773 dobrých skutkov. Na jej modlitby sa obrátil jeden na smrť odsúdený zločinec. Bola nesmierne šťastná. Hoci mala iba štrnásť a pol roka, chcela nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do karmelitánskeho kláštora. O povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII. O niekoľko týždňov po návšteve Ríma dostala správu, že jej biskup povoľuje vstup do karmelitánskeho kláštora.

Život v kláštore nebol ľahký. Posteľ sa skladala z troch dosák a slamníka. Mäso mohli jesť iba chorí. Predpísané boli pôsty a mlčanie. Terézia to však s radosťou prijímala. Pred obliečkou mala každá postulantka uviesť, prečo vstúpila do kláštora. Terézia povedala: „Prišla som, aby som zachraňovala duše a najmä aby som sa modlila za kňazov.“ Aj keď mala iba pätnásť rokov, v kláštore ju nemaznali, naopak, predstavení akoby skúšali jej vieru. Bolo to pre ňu ťažké, ale statočne to znášala. 8. septembra 1890 zložila večné sľuby ako Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre. Túžila ísť do misií do Vietnamu, no chatrné zdravie jej to nedovolilo. Roku 1894 jej zomrel otec. Jej rodná sestra Celina vstúpila takisto do Karmelu a ďalšia sestra Leonia do kláštora Navštívenia Panny Márie.

Začiatkom roka 1895 na rozkaz predstavenej matky Agnesy (jej vlastnej sestry Paulíny) začala písať Terézia svoj životopis, ktorý nazvala Dejiny duše. Tam napísala pamätné slová: „Mojím povolaním je láska. Chcela by som Ježiša milovať tak vrúcne, ako ho ešte nikto nemiloval. Najmenší úkon lásky osoží Cirkvi viac ako všetky ostatné skutky dovedna.“ Svojej sestre napísala: „Ak sa chceš stať svätou, nemaj iný cieľ, ako robiť Ježišovi radosť v maličkostiach!“ Ona sama bola v tom vzorom. Trpezlivo znášala dennodenné šuchotanie a vyrušovanie istej sestry, ktorá sedela vedľa nej v kaplnke alebo pri praní s pokojom zniesla striekanie špinavej vody do tváre, ktoré spôsobila iná sestra. Mnoho si vytrpela kvôli chudobnej strave, mala veľké žalúdočné bolesti. Trpela aj kvôli krutej zime, pretože v kláštore sa vôbec nekúrilo. Nikdy sa však nesťažovala, iba na smrteľnej posteli o tom povedala predstavenej. Dostala tuberkulózu. Vykašliavala krv. Zomrela 30. septembra 1897 ako dvadsaťštyri ročná.

Ako predpovedala, spustila z neba „dážď ruží“. V roku 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. 14. decembra ju spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií, hoci v nich nikdy nebola a ani nepracovala. Dňa 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi, hoci okrem vlastného životopisu a niekoľkých úvah a básní nenapísala nič teologicky dôležité.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X