Farnosť Oslany

Pozeráte si:
Domov Domov Výročná správa o živote farnosti v roku 2021

Výročná správa o živote farnosti v roku 2021


BaS. Máme za sebou ďalší rok poznačený pandémiou, a tak je opäť čas, aby som prečítal tradičné koncoročné hodnotenie života farnosti.

     *V tomto roku prijali sviatosť krstu v našej farnosti, teda stalo sa Božími synmi a dcérami 14 detí – 6 chlapcov a 8 dievčat a 1 dospelý muž. Dvaja z pokrstených v tomto roku však bývajú mimo našej farnosti. | Chcem poďakovať pri tejto príležitosti všetkým rodinám, ktoré prijali dieťa ako Boží dar a snažia sa ho vychovávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. | Dovoľte mi ale, aby som opäť vyzval rodičov k zodpovednosti, pretože tento rok som pokrstil 10 detí zo 14 (!!!), ktoré sa nenarodili v riadnom manželskom zväzku rodičov. Verím, že sami cítite, že je to alarmujúce číslo, koľko detí sa nerodí do prostredia istoty lásky. Možno sa vám zdá tvrdé čo hovorím, ale ak niekto nie je schopný verejného záväzku úcty a lásky voči osobe s ktorou splodil dieťa, nemôže hovoriť, že vytvára prostredie istoty lásky pre svoje dieťa. Deti si však takéto prostredie istoty lásky zaslúžia, preto ich oň neochudobňujme! Prosím vás, rodičia, zamyslite sa nad tým... | Po výtke vám chcem ale aj poďakovať za to, že si už vyberáte takých krstných rodičov, ktorí zodpovedajú podmienkam Kánonického práva a mali by tak byť zábezpekou riadnej katolíckej výchovy vášho dieťaťa aj v prípade, ak by sa vám ako rodičom niečo stalo. Všetky potrebné informácie ku vyslúženiu krstu nájdete podrobne rozpísané aj na webovej stránke našej farnosti.

     *Do sviatostného manželstva v našej farnosti toho roku vstúpilo 8 snúbeneckých párov, 5 rodín ostáva žiť v Oslanoch. | Tých, ktorí plánujú sobáš v nastávajúcom roku 2022 chcem vyzvať, aby sa mi ohlásili čím skôr, nakoľko pandemická situácia stále sťažuje koordináciu predsobášnych náuk. | Znovu chcem pripomenúť, že sobáš v kostole, môže mať aj ten snúbenec, ktorý má nepokrstenú snúbenicu (či opačne). Potrebné je však, aby ten, ktorý je z nich dvoch pokrstený bol aspoň na prvom sv. prijímaní. Každého pokrsteného zaväzuje prijať manželstvo pred tvárou cirkvi, ľudovo povedané „v kostole“. | Tým, ktorí už prijali sviatosť manželstva, prajem veľa Božej milosti na ich spoločnej ceste životom a tiež aby nezabúdali, že oni sú a budú svojim deťom prvým a najdôležitejším príkladom v postojoch života a viery.

     *V tomto roku malo cirkevný pohreb z našej farnosti 33 ľudí – 15 mužov a 18 žien. Zaopatrených sviatosťou zmierenia, alebo aj sviatosťou pomazania chorých bolo 12, nezaopatrených 21. Aj keď sa tento pomer oproti minulému roku zlepšil, prosím vás všetkých, aby ste pamätali na dobrú prípravu na večnosť pre svojich najbližších. Pamätajte na sviatostné zaopatrenie pre svojich príbuzných sv. spoveďou a prijatím sviatosti pomazania chorých. Nečakajte do poslednej chvíle – nikto nevie kedy tá chvíľa nastane; a potom to nestihnete ani vy, ani ja. A pred Bohom máme za toto zodpovednosť! Rovnako, ak viete, že máte byť hospitalizovaní v nemocnici, dajte mi vedieť a ja prídem k vám domov, alebo do nemocnice. | Myslime naďalej na našich zosnulých v modlitbách za nich. Takisto by som chcel poprosiť blízkych príbuzných, aby nezabúdali na možnosť obetovať sv. prijímanie za svojich najbližších hlavne pri sv. omšiach, ktoré sú za nich slúžené.

     *Tak ako každý rok, aj v tomto roku sme mali v našej farnosti prvé sv. prijímanie, ku ktorému pristúpilo 20 detí a jeden dospelý muž. 1SP je vzácna chvíľa života, ktorá má priblížiť človeka bližšie ku Kristovi, aby sa s ním mohol potom sviatostne spájať pri ďalších svätých omšiach. | Rodičia, veľmi vás prosím, aby ste bdeli nad pripravenosťou vašich detí na prijatie sviatosti Eucharistie – a to najmä v tejto dobe, keď ich prípravu v škole často narúša či karanténa, či distančné vzdelávanie. | Rodičov detí, ktoré už boli na svätom prijímaní prosím, aby deťom pripomínali (a keď treba aj ich v tom strážili) eucharistický pôst (teda hodinu pred prijatím Eucharistie sa zdržiavať jedla, pochutín a nápojov okrem čistej vody a liekov). Rovnako skúste strážiť aj ich stav posväcujúcej milosti; zaujímajte sa o to, kedy boli naposledy na svätej spovedi – je nemysliteľné, aby dieťa, ktoré nejde čo i len jednu nedeľu (alebo prikázaný sviatok) na svätú omšu, sa na ďalšiu nedeľu bez svätej spovede postavilo do radu na sväté prijímanie! Také prijímanie je svätokrádežné, a pre vaše dieťa je smrteľným hriechom! | Nakoľko sa to v tejto dobe dá, chodievajte so svojimi deťmi na sv. omše; učte ich ako sa v kostole správne chovať, doma sa spoločne modlievajte…

     * Tento rok bolo pobirmovaných bolo spolu 43 veriacich. Diecézny biskup, Mons. Marián Chovanec, pobirmoval počas slávnosti 42 mladých ľudí našej farnosti; ja som pobirmoval jedného katechumena.

     *Chcel by som tento priestor využiť aj na to, aby som vám poďakoval za zachovanie si viery a i zbožných návykov, napriek nepriaznivej situácii, ktorú sme tento rok opäť zažívali. Ak si spomeniete, minulý rok som na tomto mieste vyriekol veľké znepokojenie z toho, koľko ľudí v priemere prijíma Eucharistiu na svätej omši. Minulý rok to bolo 17 ľudí/omšu. Veľmi sa teším, že nám tento počet toho roku stúpol v priemere na 24 ľudí/omšu. V percentuálnom vyjadrení, je to 60% z tých, ktorí sú na svätých omšiach prítomní. Prosím vás preto i naďalej, nebojte sa sv. spovede! Pravidelne sa spovedajte – formuje to naše svedomie a vedie k stále plnšiemu kresťanskému životu. Čím väčší počet veriacich, ktorí môžu prijať pri svätej omši Eucharistiu budeme v Oslanoch mať, tým viac Božej milosti bude v uliciach a domoch tejto obce; tým viac túto obec posvätíme...

     *Posledná vec, ktorá mi stále leží na srdci, sa týka vigílnych svätých omší (napr. sobota večer). Každý katolík má povinnosť dodržiavať Desatoro BP, z ktorého tretie nám prikazuje zasvätiť sviatočný deň Pánovi. V nedeľu a prikázaný sviatok sa táto povinnosť viaže s účasťou na svätej omši a s vyhýbaním sa ťažkým prácam. Vigílna svätá omša je v prvom rade pre tých, ktorí z objektívnych príčin nemajú možnosť zúčastniť sa na svätej omši v samotný deň slávnosti. Tí však, ktorí túto možnosť majú, majú aj povinnosť! Teda túžba poležať si v nedeľu do obeda v posteli neznamená, že nemám možnosť ísť na svätú omšu! Keďže mám možnosť – mám aj povinnosť; a tú nemôžem bez objektívnych príčin prenášať na iný deň! Nedeľnú svätú omšu nie je možné nahradiť si v iný deň týždňa – práve pre naplnenie tretieho Božieho prikázania: pre odlíšenie sviatočného dňa od tých ostatných a pre zasvätenie času počas sviatočného dňa!!! Preto vás prosím, nezabúdajte svätiť sviatočné dni – nie len účasťou na svätej omši a prijímaním Eucharistie počas nej, ale aj vyhýbaním sa ťažkým prácam (samozrejme, pokiaľ je súčasne i civilný deň pracovného pokoja).

     *Chcem sa na záver zo srdca poďakovať všetkým, ktorí sa aktívne podieľajú na živote v našej farnosti – farskej pastoračnej a ekonomickej rade, lektorom, akolytom, paniam kostolníčkam, p. organistovi, miništrantom, tým, ktorí upratujú aj vyzdobujú kostol, spevákom, ktorí pomáhajú hlavne pri pohreboch, spoločenstvu ruž. bratstva a tiež všetkým, ktorí svojou nenápadnou službou pomáhate rôznym spôsobom. Vďaka patrí Vám všetkým, ktorí prichádzate do tohto nášho kostola na každodenné aj nedeľné sv. omše a ostatné pobožnosti, lebo vďaka vám, môžeme aj my kňazi zažívať radosť zo spoločenstva miestnej Cirkvi. Každá dobrá snaha a služba je veľkým dielom pre dobro a povzbudenie ostatných. Veľkú vďaku vyjadrujem všetkým bohuznámym darcom, ktorí pomohli pri chode celej našej farnosti, a všetkým ktorí ste obetovali nemalé finančné dary pre farnosť. V neposlednom rade chcem vyjadriť vďaku p. starostovi Františkovi Priekalovi a tiež miestnej samospráve za výbornú spoluprácu a neutíchajúcu ústretovosť i v tomto ťažkom roku. Nech milostivý Boh za vykonané dobro každému odplatí podľa svojho prísľubu.

No a ak som sa niekoho nejakým spôsobom – v rámci svojej služby, v kontakte s vami, alebo nehodnou komunikáciou, či zlým príkladom – dotkol, ospravedlňujem sa a prosím o odpustenie.

Nech všetko, čo nám prinesie ďalší rok 2022, riešime zodpovedne a tak, aby to bolo pre dobro celej farnosti a všetkých nás. Ďakujem vám za všetky spoločné chvíle strávené tu medzi Vami – v našej farskej rodine...

 

Zóna pre OPC

Užívateľské meno

Heslo

Ponuka

Odpustky počas Roka sv. Františka Xaverského

Synoda 2021-2023

Skratky v menu

C-19 a naša farnosť

Prvoprijímajúci
Birmovanci
Miništranti
Bioetika

Obec Oslany

Katechézy
sv. otca Františka

Aktuálne:

   O rozlišovaní

Ukončené:

   Hodnota staroby
   Svätý Jozef
   List Galaťanom
   Uzdraviť svet
   Sviatosti
   Blahoslavenstvá
   Dekalóg
   Modlitba
   Otče náš
   Svätá omša

Návšteva Slovenska

Zo života Cirkvi...


Dnešné liturgické čítania

TV Lux - naživo (oficiálne stránky)


Aktuality z TkKBS:

 Svätec dňa

Terézia z Lisieux

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev farnosť Oslany
Námestie slobody č. 583/20
Oslany 972 47

Tel.: 046/549 11 18
e-mail: oslany@fara.sk
web: faraoslany.sk

IČO: 31939465
DIČ: 2021272165

Bankové spojenie:
SK38 0900 0000 0003 7182 7867 (Slovenská sporiteľňa)

Kde nás nájdete?

48.62955113, 18.468564749

48° 37' 46.3840697" N
18° 28' 6.8330956" E

Virtuálna prehliadka

Kostol sv. Štefana Uhorského

Vyhľadávanie v Biblii

(pomôcka: ako vyhľadávať?)

Zvoľ preklad:

Widget od: Moja Biblia


54,054 návštev
111,954 zobrazení
2.07 zobrazení / návštev
nach oben
Zavrieť   X

Terézia z Lisieux, panna, učiteľka Cirkvi

Svätá

Sviatok: 1. október

* 2. január 1873 Alençon, Normandia, Francúzsko

† 30. september 1897 Lisieux, Francúzsko

Atribúty: ľalia, ruže (lupienky ruží)

Význam mena: lovkyňa (gr.) alebo prívetivá a mocná pani (nem.)

Patronát: Patrónka misií, misionárov, letcov

Sv. Terézia z Lisieux patrí medzi veľmi obľúbených svätých. Narodila sa 2.januára 1873 v Alencone vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí, ona bola najmladšia. Štyria bratia zomreli ako deti. Všetkých päť sestier vstúpilo do kláštora. Celá rodina žila veľmi zbožným životom. Matka Zélia zomrela už roku 1877. Otec Ľudovít sa potom vzorne staral o svoje dcérky. Terezkinu výchovu zveril najstaršej dcére Paulíne, ktorá bola od nej o dvanásť rokov staršia. Napriek svojmu mladému veku mala obdivuhodnú vychovávateľskú metódu. Vôbec sestru nerozmaznávala, hoci ju mala veľmi rada. Vždy sa snažila o jednotu so svojím otcom, ktorý ju tiež podporoval. Paulína roku 1882 vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Terezka sa v tom čase usilovala byť vzornou kresťankou. Veľmi zbožne sa pripravovala na prvé sv. prijímanie. Počas troch mesiacov si poznačila do svojho denníka 818 obetí a 2773 dobrých skutkov. Na jej modlitby sa obrátil jeden na smrť odsúdený zločinec. Bola nesmierne šťastná. Hoci mala iba štrnásť a pol roka, chcela nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do karmelitánskeho kláštora. O povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII. O niekoľko týždňov po návšteve Ríma dostala správu, že jej biskup povoľuje vstup do karmelitánskeho kláštora.

Život v kláštore nebol ľahký. Posteľ sa skladala z troch dosák a slamníka. Mäso mohli jesť iba chorí. Predpísané boli pôsty a mlčanie. Terézia to však s radosťou prijímala. Pred obliečkou mala každá postulantka uviesť, prečo vstúpila do kláštora. Terézia povedala: „Prišla som, aby som zachraňovala duše a najmä aby som sa modlila za kňazov.“ Aj keď mala iba pätnásť rokov, v kláštore ju nemaznali, naopak, predstavení akoby skúšali jej vieru. Bolo to pre ňu ťažké, ale statočne to znášala. 8. septembra 1890 zložila večné sľuby ako Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre. Túžila ísť do misií do Vietnamu, no chatrné zdravie jej to nedovolilo. Roku 1894 jej zomrel otec. Jej rodná sestra Celina vstúpila takisto do Karmelu a ďalšia sestra Leonia do kláštora Navštívenia Panny Márie.

Začiatkom roka 1895 na rozkaz predstavenej matky Agnesy (jej vlastnej sestry Paulíny) začala písať Terézia svoj životopis, ktorý nazvala Dejiny duše. Tam napísala pamätné slová: „Mojím povolaním je láska. Chcela by som Ježiša milovať tak vrúcne, ako ho ešte nikto nemiloval. Najmenší úkon lásky osoží Cirkvi viac ako všetky ostatné skutky dovedna.“ Svojej sestre napísala: „Ak sa chceš stať svätou, nemaj iný cieľ, ako robiť Ježišovi radosť v maličkostiach!“ Ona sama bola v tom vzorom. Trpezlivo znášala dennodenné šuchotanie a vyrušovanie istej sestry, ktorá sedela vedľa nej v kaplnke alebo pri praní s pokojom zniesla striekanie špinavej vody do tváre, ktoré spôsobila iná sestra. Mnoho si vytrpela kvôli chudobnej strave, mala veľké žalúdočné bolesti. Trpela aj kvôli krutej zime, pretože v kláštore sa vôbec nekúrilo. Nikdy sa však nesťažovala, iba na smrteľnej posteli o tom povedala predstavenej. Dostala tuberkulózu. Vykašliavala krv. Zomrela 30. septembra 1897 ako dvadsaťštyri ročná.

Ako predpovedala, spustila z neba „dážď ruží“. V roku 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. 14. decembra ju spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií, hoci v nich nikdy nebola a ani nepracovala. Dňa 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi, hoci okrem vlastného životopisu a niekoľkých úvah a básní nenapísala nič teologicky dôležité.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X