Rímskokatolícka cirkev – Oslany
Farnosť od roku 1332 po erigovanie Banskobystrickej diecézy
Rímskokatolícka farnosť sv. Štefana, kráľa v Oslanoch je pomerne starobylou farnosťou. Prvá písomná zmienka o nej sa nachádza v zoznamoch pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337.1 V spisbe uvedených prameňov možno sledovať nasledovné znenie zápisu zo zoznamu pápežských desiatkov:
PRVÝ PRAMEŇ: Potvrdzuje starobylosť farnosti a spomína kňaza Dominika pri kostole sv. Štefana, kráľa v tomto znení „Dominicus sacerdos s. Regis Stephani de Hoslan.“2
DRUHÝ PRAMEŇ: Zaznamenáva nasledovný zápis: „D… sac. eccl. … de Hoslan XII. gr.“3 Tento údaj použil aj Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis v roku 1876.4
TRETÍ PRAMEŇ: „D … sacerdos eccl. de Hoslán.“5
ŠTRVRTÝ PRAMEŇ: „Item Dominicus Sacerdos Sancti Regis Stephani de Hoslan iuratus dixit non credere valere suum beneficium ultra II. marcas, solvit XII. grossos“6 Tento zápis nachádzajúci sa vo Vatikánskych archívoch v preklade znamená: „Tiež Dominik kňaz sv. Štefana, kráľa z Oslian sprisahaný povedal, že neverí, že jeho benifícium je nad dve marky a že zložil 12 grošov.“
Skutočnosť, že miestny kňaz odviedol 12 grošov dokazuje, že „ecclesia de Hoslan“ bola už v tých časoch väčšia obec.7 Toto obdobie v dejinách farnosti zachytáva správu o starom gotickom kostole pochádzajúcom z roku 1332. Na jeho ruinách bol postavený, alebo zreštaurovaný nový neskorogotický kostol v roku 1495, čo potvrdzoval epigraf nachádzajúci sa na hlavnom oblúku: „TOTO DIELO BOLO POSTAVENÉ NA POČESŤ BOHA A JEHO MATKY PANNY MÁRIE A SV. ŠTEFANA, KRÁĽA V ROKU 1495.“8
O stave farnosti v XVI. storočí sú pomerne dobré informácie z kanonickej vizitácie Tekovského archidiakonátu, ktorá sa v Oslanoch konala 9. apríla 1561. Vo vizitácii sa píše: V kostole sv. Štefana, kráľa v Oslanoch sú udržiavané vo veľkej čistote Sviatosť oltárna, krstiteľnica, svätená voda a sväté oleje. Je tu 6 oltárov pekne ozdobených, 2 kňazské rúcha, 4 kalichy, veľmi pekne zdobená pozlátená monštrancia a 4 pacifikály. Tomuto kostolu kedysi zbožný muž pred smrťou spolu s manželkou odkázal v testamente na postavenie tohoto kostola 35 zlatých. Tieto peniaze sa napokon dostali do nevhodných rúk, z ktorých ich násilím vynútil Jozef Gyczy a použil vo svoj prospech. Je tu farár menom Ambróz.9
Na konci XVI. storočia bola farnosť za patronácie rodiny Ghécziovcov z Assa – Kurthu obsadená evanjelikmi a katolíci sa museli stiahnuť do rodinnej kaplnky Hunadyovcov v Hornej Vsi. Preto v Oslianskej farnosti od roku 1590 účinkovali evanjelickí kazatelia: Martin Felix, Gašpar Fabrícius, Augustín Miklian, Daniel Száry a Juraj Grossman, ktorý bol vyhnaný v roku 1661.10 Odvtedy, ako získali majetok Pállfyovci, farnosť zostala katolíckou aj zásluhou grófky F. Khuen – Pállfy, ktorá evanjelického kazateľa z Oslian vypovedala.11 V roku 1601 je vo farnosti spomínaná fara.12 Najstaršia budova fary bola postavená z nepálených tehál.13 O fare je záznam aj vo vizitácii, ktorá sa konala v Oslanoch 17. mája 1674 Andreasom Péterffym, v ktorej sa hovorí: Fara je primeraná, poschodová, s vlastnou spálňou a potrebnými komorami, tiež s vedľa sa nachádzajúcou stodolou a pripojenou záhradou.14
V roku 1755 sa stal farárom v Oslanoch Mikuláš Domanický. Keď videl, v akom biednom stave sa nachádza kostol, hneď v novom roku začal s väčšou stavbou, ktorú financoval z cirkevného majetku a z darov veriacich. Nový kostol z roku 1756 bol postavený na základoch predchádzajúceho kostola z roku 1495. Bol vybudovaný nový, skoro taký istý kostol,15 ohradený múrom.16 Okolo kostola bol v minulosti cintorín, o čom svedčia aj vykopávky nájdené pri opravách domov za kostolom. Vo veľkonočnom týždni v roku 1758 bol kostol ohrozený požiarom. Kostol, ktorý bol práve vo výstavbe, nezhorel, ale požiar zničil faru,17 ktorá aj po oprave bola naďalej biednym bývaním. Svedčí o tom aj skutočnosť z roku 1811, kedy sa biskup zdráhal inštalovať do farnosti nového farára, lebo by musel bývať v nájomnom dome. Preto, po výmene provizora bojnického panstva, sa v roku 1814 pristúpilo ku stavbe novej fary.18
1 Porov. JUDÁK, V.: Arcibiskup svätého života. Bratislava: Lúč, 1992, s. 14–15.
2 Porov. GYÖRFFY, c. d., s. 465/6. In: JUCK, Ľ., BEŠŠE, O.: Z dejín obcí oslianskej oblasti. In: KOVÁČ, J.: Horná Nitra, vlastivedný zborník V., s. 102.
3 Porov. THEINER, A.: Vetera Monumenta Historica Hungariam Sacram Illustrantia I. Rím: 1859, s. 568.
4 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis. Neosolii: Typis Philippi Machold, 1876, s. 405.
5 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis. Ostrihom: Typis Gustavi Buzárovits, 1894, s. 390.
6 Porov. Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungarie Illustrantia.–Rationes Collectorum Pontificiorum in Hungaria I., s. 190.
7 Porov. Magyarország vármegyéi és városai. Bars vármegye. Budapešť, 1903, s. 69.
8 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.
9 Porov. BUCKO, V.: Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564, s. 210; 221.
10 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.
11 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, strojopis. In: Knižnica Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne, s. 192.
12 Porov. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2, s. 358.
13 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, s. 193.
14 Porov. NÉMETHY, L.: Series Parochiarum et Parochorum Archi–Dioecesis Strigoniensis, s. 483.
15 Porov. Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, s. 406.
16 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, s. 192.
17 Porov. OPAČITÝ, A.: Kronika obce Oslany 1981, strojopis. In: Obecný úrad Oslany, I. kniha, s. 23.
18 Porov. ZAREVÚCKY, A.: Katalóg farností a kostolov Bansko–bystrického biskupstva, s. 193.
