Rímskokatolícka cirkev – Oslany

• Diecéza
• GDPR

Dejiny obce Oslany

Prvá zachovaná písomná zmienka o Oslanoch pochádza z roku 1254, keď sa v listine kráľa Belu IV. spomína kráľovský úradník Ivanka z Oslian¹ (Iwanka … officialis noster /regis/ de Ozlan…), ktorý dostal od kráľa za verné služby zem Lelovce, dnes časť Zemianskych Kostolian. Oslany boli centrom osobitného obvodu, ktorý patril k Zvolenskému kráľovskému domíniu, čo potvrdzuje listina z roku 1283, v ktorej sa spomínajú obvody zvolenského lesa: Zvolen, Turiec, Liptov, Devičie a Oslany.²

V nasledujúcich odstavcoch je uvedený prehľad vlastníkov, prípadne prepojenie na vlastnícke práva určitých historických rodov podľa zachovaných listinných zápisov. V období vrcholného stredoveku v roku 1300 sa Oslany dostali do vlastníctva rodu Oslianskych a zrejme vďaka nim nastáva v mestečku aj v celom obvode rozvoj a stabilita.³ Pravdepodobne bol zložitý aj proces začleňovania Oslian a ich okolia do stolíc, pretože v listine z roku 1310 sa spomína Osliansky komitát, ale o takmer dvadsať rokov neskôr už Oslany patria do Tekovskej stolice. Z vlastníckeho hľadiska zostali majetkom zvolenského hradu, o čom svedčí listina z roku 1323. Oslany sa v priebehu stredoveku a novoveku formovali ako závislá poddanská obec, respektíve mestečko.⁴ V priebehu storočí sa vystriedalo viacero vlastníkov Oslian, čo potvrdzujú listiny a viaceré portálne súpisy.

Listina Nitrianskej kapituly zo 4. apríla 1352 spomína Oslany pri metácii Veľkých Uheriec ako majetok Petra, syna Mikulášovho. V nasledujúcich troch listinách sa spomínajú Peter, Tomáš, Štefan a Ján, synovia spomínaného Mikuláša z Oslian, čo dokazuje existenciu tejto zemianskej rodiny. V roku 1383 boli údajne v držbe bána Beesa. Rodina Oslianskych sa spomína ešte aj v listinách z rokov 1403, 1407, 1415, 1420, 1424 a ďalších. Začiatkom XVI. storočia musela rodina Oslianskych prísť o svoje majetky v Oslanoch, lebo po nich boli načas vlastníkmi Zayovci. Svedčia o tom aj správy ďalších portálnych súpisov, kde sa uvádza ako zemepán v roku 1535 a 1536 Michal Marsoczky, v roku 1548 Mikuláš Gothoy a Jozef Chery, roku 1552 opäť Mikuláš Gothoy, roku 1554 Jozef Chyczy, roku 1566 Štefan Chyczy a roku 1596 Juraj Chyczy.⁵

Počas XVII. storočia sa v obci udržali Chyczyovci až takmer do konca storočia, kedy sa vtedajšie mestečko dostalo do sústavy bojnického panstva rodiny Pálffyovcov. V XVIII. storočí mali v obci majetkové podiely okrem pálffyovského bojnického panstva aj rodiny Kubínyi, Géczy – Sóos, Révay a Fánchy.⁶

V rámci verejnej správy mali Oslany, ako centrum kráľovského špánstva, mestský charakter rovnako ako Bojnice a Prievidza. Vzhľadom nato, že išlo o pomerne veľký územný celok, pôsobil tu „comes“ – špán. V tom čase si nemožno predstaviť sídlo špána bez opevnenia. K oslianskemu špánstvu patrili územia dnešných obcí: Bystričany, Chalmová, Pažiť, Malé a Veľké Uherce, Kolačno, Oslany, Horná Ves a Veľké Pole.⁷

Po výpočte majetkovo – vlastníckych pomerov sa dostávame k opisu obce z hľadiska historických udalostí podľa dochovaných spomienok.

V roku 1503 získali Oslany od kráľa Vladislava II. (1490 – 1516) mestské výsady a trhové privilégiá s právom konať ročne štyri jarmoky: na sviatok sv. Štefana kráľa, sv. Mikuláša Vyznávača, na Kvetnú nedeľu a na tretiu nedeľu po Veľkej noci. Toto privilégium neskôr potvrdil aj cisár a kráľ Maximilián II. (1564 – 1576) a potvrdzujú ho aj mnohé písomnosti zo XVI. storočia, kde sa Oslany označujú ako „oppidum“, čiže mestečko. Z roku 1503 pochádza aj najstaršie známe pečatidlo, ktoré je tiež presvedčivým dokladom o povýšení Oslian na zemepanské mestečko.⁸ Z ostatných zaujímavých údajov možno spomenúť v rokoch 1535 a 1536 krčmu, mlyn, dvoch pastierov, mýtnika, z čoho vyplýva, že tu bola mýtna stanica⁹ (už v rokoch 1424 – 1487 patrili Oslany k jednému zo sedemnástich mýtnych miest Tekovskej stolice).¹⁰ V roku 1554 sa spomína deväť súkenníkov.¹¹ Podľa súpisu domov bolo v roku 1601 v Oslanoch 75 domov, v ktorých spod platenia domovej dane boli vyňaté dve zemianske kúrie, fara, škola, dva richtárske domy, zemepanský mlyn a päť opustených domov.¹² V XVII. storočí bol zaznamenaný hospodársky pokles, nakoľko turecké nájazdy a ich lúpežná činnosť sťažovali život aj v údolí hornej Nitry. V roku 1663 Turci vyplienili Oslany a 12 okolitých obcí. Po vpáde sa občania bývajúci v obci zaviazali platiť Turkom daň, ktorú, keď postupne nebezpečenstvo pominulo, prestali platiť.¹³ O dvadsať rokov neskôr, 8. apríla 1683 na Veľkonočnú nedeľu, podnikli Turci do Oslian novú trestnú výpravu práve preto, lebo obyvatelia prestali platiť stanovený poplatok. Tento prepad bol omnoho horší, pretože Turci zajali okolo 200 ľudí, ktorí sa skryli v kostole a mestečko vypálili.¹⁴ Významným krokom k novej ekonomickej prosperite bolo potvrdenie trhových výsad 13. februára 1687 cisárom Leopoldom I. s právom konania štyroch výročných jarmokov na sviatok sv. Štefana kráľa, sv. Mikuláša Vyznávača, sv. Filipa a Jakuba a na Kvetnú nedeľu, jedného týždenného trhu /raz do týždňa/ každú nedeľu a konania trhov s dobytkom tri dni pred uvedenými výročnými jarmokmi. Okrem toho povolil konanie týždenného trhu /týždenné trhy ¹⁵/ a to v stredu. V roku 1694 mestečko dostalo výsadu varenia a čapovania piva.¹⁶ K ďalšiemu rozvoju mestečka prispeli oslianske cechy a živnostníci. Cech mäsiarov vznikol v roku 1652, obuvníkov v roku 1671, čižmárov v roku 1691 a v roku 1712 cech kožušníkov. V roku 1718 vznikol cech remenárov a neskoršie i cech súkenníkov a sitárov.¹⁷

V oblasti poľnohospodárstva sa pestovali obilniny, chmeľ, kapusta a chovali sa kobyly. Obilie sa tu nakupovalo aj pre potreby Oravy. V roku 1717 však postihol Oslany spolu s okolitými obcami mor dobytka. V Tekovskej stolici v XVIII. storočí iba Oslany a Levice patrili medzi remeselnícke mestá, keďže remeslo prevládalo nad poľnohospodárstvom a ostatnými odvetviami. V porovnaní s ostatnými mestečkami mali Oslany už v roku 1715 až tri mlyny. V tomto období v Oslanoch nachádzame aj dosť cechov, ktoré mali kráľovské privilégiá. V roku 1726 príjmy z remesla a domáckej výroby vykazovali hodnotu 1112 zlatých, pričom priemer severozápadu Tekova na dedinu predstavoval zhruba 80 zlatých.¹⁸ V Tekovskej stolici boli Oslany sídlom slúžnovského okresu až do zániku monarchie s dvoma výnimkami. Počas trvania Jozefovskej reformy boli centrom tzv. Oslianskeho traktu a v čase Bachovho absolutizmu pripadli do Dolnonitrianskej župy. Od roku 1820 boli sídlom pošty a v polovici XIX. storočia sídlom okresného súdu. Na čele mestečka stál volený richtár, ktorý spolu s členmi magistrátu zabezpečoval výkonnú moc. Mestečko si zamestnávalo vlastných sluhov, strážnikov, hlásnikov. Medzi členov obecného predstavenstva patril sirotský otec z miestneho sirotinca.¹⁹ V roku 1858 bola založená lekáreň s názvom „Ku Korune“.²⁰ V období rokov 1861 až 1892 obec päťkrát zhorela a takmer celkom vyhorela.²¹ Možno aj tieto ťažké udalosti viedli k tomu, že v roku 1875 bol v Oslanoch založený dobrovoľný hasičský zbor.²² Obecný zákon č. 22 z roku 1886 zaradil Oslany medzi obce²³, aj keď podľa iného zápisu – „v rokoch 1850 – 1910 patrili Oslany do okresu Oslany“.²⁴ V roku 1896 vznikla detská opatrovňa a v tom istom roku bola uvedená do prevádzky železničná trať.²⁵ V roku 1899 zaviedli v obci verejné osvetlenie ulíc petrolejovými lampami. V tom istom roku bol prerokovaný rozpočet na vybudovanie požiarnej zbrojnice, ktorá bola následne postavená pri hlavnej hradskej. Posledný veľký požiar vypukol 10. septembra 1914, ktorý zničil 80 domov.²⁶ V Oslanoch v roku 1920 sídlil obvodný notársky úrad a matrikariát, poštový úrad, telegrafický úrad, železničná stanica, policajná stanica, farský a izraelitský úrad.²⁷ V roku 1921 prestali byť Oslany okresným mestom a začali patriť do okresu Prievidza.²⁸ V roku 1922 bol v obci založený futbalový klub ŠK Žarnov Oslany.²⁹ Civilizačným prínosom bola najmä elektrifikácia obce a zriadenie miestnej pôrodnej ambulancie v roku 1933. V XIX. a začiatkom XX. storočia bola založená sporiteľňa, pobočky bánk a rozvíjali sa cestné komunikácie. Do roku 1942 spadá zriadenie filiálok Sedliackej banky a Tatra banky.³⁰ Po roku 1945 bol zriadený obvodný úrad miestnych národných výborov pre obce Čereňany, Hornú Ves, Oslany a Radobicu.³¹ Od roku 1950 sa Oslany začlenili do okresu Partizánske a následne od roku 1961 opäť do okresu Prievidza.³²

Najväčší rozvoj obce v novodobých dejinách nastal po druhej svetovej vojne. Počas štyroch desaťročí sa obec rozrástla, keďže sa postavilo mnoho rodinných domov a verejných zariadení, ako sú škola, materská škola, pošta, zdravotné stredisko, dom smútku a telocvičňa. Staré verejné zariadenia boli zrenovované.³³