Katolícky krst
Krstom vstupujeme do nového životného stavu - stávame sa Božími deťmi plnými jeho Ducha Svätého a vyzbrojenými milosťou Ježiša Krista...
Motív napísania Vyhlásenia
Hneď v úvode Dikastérium vysvetľuje, že toto vyhlásenie vzniklo ako odpoveď na „rozličné otázky, či už formálne alebo neformálne, ohľadom požehnania párov rovnakého pohlavia“ a ako nové vysvetlenie Responsum ad dubium – odpovedí pápeža Františka na na otázky niektorých kardinálov zo dňa 22.2.20211. Motivácia Dikastéria je teda zrejmá. Nemá v úmysle zavádzať niečo nové, ani necíti potrebu definovať, či re-definovať, pojem požehnania. Vyhlásenie vzniká ako odpoveď, ktorú využíva na to, aby hlbším spôsobom pripomenulo, ako Cirkev vnímala a vníma požehnanie.
Dva typy požehnania
S veľkým zdesením som čítal prvé komuniké v slovenčine, ktoré vydala slovenská sekcia VaticanNews2, a ktoré sa zrejme stalo podkladom aj pre Katolícke noviny3. Obe tieto správy prinášajú vo svojom texte informáciu, že „dokument rozlišuje medzi obradným a liturgickým požehnaním a spontánnym požehnaním“. Budí sa tak dojem, že zrazu máme niekoľko podstát požehnania, že jedno požehnanie nie je ako druhé, že jedno požehnanie znamená niečo iné ako druhé. A to samozrejme nie je pravda! Vyhlásenie nehovorí nič o rozlišovaní medzi požehnaniami, rozlišuje iba rôzne chápania (resp. praktické prístupy) toho istého požehnania, nakoľko požehnanie ako modlitebná prax je vo svojej podstate len jedno, a preto ním možno vždy označiť len jednu a tú istú skutočnosť. O akú skutočnosť ide, sa snaží v krátkosti Vyhlásenie odpovedať v bodoch 14.-19., keď na pozadí krátkeho zoznamu požehnaní v Písme Svätom vysvetľuje, že požehnanie je modlitba príhovoru v dôvere (ajhľa prečo názov Fiducia supplicans), ktorá môže mať dva aspekty: zostupný – kedy si vyprosujeme od Boha milosť, alebo vzostupný – kedy Boha chválime za prijatú milosť. Žiadne iné požehnanie neexistuje! To, čo azda veľmi nešťastne aj samotné Vyhlásenie uvádza v názve druhej kapitoly (Zmysel rôznych požehnaní) naozaj evokuje akoby sa zavádzali rôzne podstaty požehnania, a teda odteraz budú viaceré požehnania… Ale samotný text nič o takomto delení nehovorí. Text vysvetľuje, že na jedno jediné požehnanie (čo do podstaty) je možné hľadieť z viacerých hľadísk (spôsobov chápania) – liturgického a pastoračného. Pokiaľ z liturgického chápania (resp. chápania teológie liturgie) sa požehnanie legitímne stáva súčasťou obradu a dáva požehnaniu určité predpisy, z pohľadu pastoračného chápania (resp. chápania pastorálnej teológie) požehnanie nepotrebuje nutne liturgické predpisy, ak nie je udeľované v rámci stanoveného liturgického obradu (čo však neznamená, že požehnanie by nebolo samo o sebe liturgickým úkonom). Toto je jediné rozlíšenie, o ktorom Vyhlásenie hovorí – rozlíšenie chápaní tej istej skutočnosti! Vyhlásenie tak nezavádza nový typ požehnania, alebo nové požehnanie, iba hovorí o rozličnom chápaní (z perspektívy teologických disciplín) nutnosti predpisov pre ortopraxiu požehnania.
Možnosť požehnania neregulárnych párov
Keďže Vyhlásenie vzišlo z motívu odpovede, tak po predložení chápania požehnania (v súlade s Písmom a Tradíciou) ponúka sľúbenú odpoveď: nikto nie je vylúčený z možnosti požehnania4. Dokonca ani hriešnik, dokonca ani veľký hriešnik… Veď naozaj, kto z nás ním nie je? A predsa máme všetci odvahu o požehnanie prosiť. Či ho prijímať na konci každej omše…
To čo hovorí Vyhlásenie je, že kňazi majú veľkú zodpovednosť v rozlišovaní pohnútok žiadateľa o požehnanie.5 Ak sú tieto pohnútky legitímne – teda sa žiada o milosť Boha, aby sme dokázali podľa hnutia jeho Ducha formovať svoj život – potom sa požehnanie nemá odmietnuť nijakej osobe, či osobám, hoc by sa pred nás postavili v pozícii neregulárneho zväzku (rozvedení a znovu civilne zosobášení, dvojica rovnakého pohlavia, či iné…)6. Ak však tieto pohnútky nie sú legitímne – žiadajúci „ako pár“ túžia po schválení ich neregulárneho stavu zo strany Cirkvi – potom treba požehnanie odmietnuť, resp. s pastoračnou múdrosťou a láskou vysvetliť, že niečo také nie je možné. Nie je predsa možné žiadať od Boha milosť na to, aby som zotrval v hriechu…
Z môjho pohľadu jednoduchého pastoračného kňaza tak na tomto Vyhlásení nevidím nič poburujúce, práve naopak, povzbudzujúce – nehodnotiť človeka podľa jeho skutkov, ale hodnotiť skutky človeka (vďaka ti sv. Augustín). Pretože to čo treba odsúdiť je zlo, v akejkoľvek forme, a tak akémukoľvek človeku, ktorý zlo pácha (či som to ja sám, alebo niekto iný) pomôcť pochopiť, že jeho skutočné naplnenie ako človeka sa udeje len v jednote s Kristom, pravým obrazom a podobou Boha, na ktoré sme stvorení. A kým v tomto obraze a podobe nespočinieme, naše srdce bude stále nespokojné (vďaka ti sv. Augustín).
Branislav Markovič
-------------------------------------
1Fiducia supplicans, b.2.
2https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-12/vyhlasenie-o-moznosti-pozehnani-pre-osoby-zijuce-mimo-manzelstva.html
3https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/zahranicne/article/vatikan-umoznil-pozehnanie-pre-%84neregularne-pary.xhtml
4porov. Fiducia supplican, b.28.
5Fiducia supplicans, b. 41.
6porov. Fiducia supplicans, b.40.
Krstom vstupujeme do nového životného stavu - stávame sa Božími deťmi plnými jeho Ducha Svätého a vyzbrojenými milosťou Ježiša Krista...
Kresťanské manželstvo, možné len medzi mužom a ženou, vytvára medzi nimi jedinečný, výlučný vzťah, ktorý medzi pokrstenými Ježiš povyšuje do hodnosti sviatosti...
Pre tých, ktorí veria v Krista život smrťou nekončí, len sa mení. Veď podľa jeho slov, máme pripravený príbytok v nebi. Táto nádej premáha aj žiaľ s dočasnej straty milovanej osoby...
Sviatosť zmierenia nie je primárne o odpustení hriechov. Toto odpustenie je len prostriedok na naplnenie zmyslu sv. spovede - zmeny života, ktorá sa prejavuje pokáním...
sú prístupné vždy od nedeľnej polnoci.
Prečítajte si krátky životopis svätca, ktorého spomienka pripadá v cirkevnom kalendári práve na dnešný deň.
Aktívna účasť na svätej omši, ku ktorej vyzýva II. Vatikánsky koncil, začína prípravou na slávenie Eucharistie...
Rozpis služieb pre našich lektorov
Liturgia hodín (skrátene breviár) je modlitba Cirkvi, ktorou sa posväcujú jednotlivé časti dňa. K tejto modlitbe sa sľubom zaväzujú zasvätené osoby (kňazi, mnísi a rehoľníci), no vrelo sa odporúč i laikom.
Kniha je priateľ, dobrá kniha je múdry priateľ... Pozrite si on-line kartotéku našej Farskej knižnice...
Pozrite si komplet zoznam príhovorov Sv. Otca Františka, ktoré zaznievajú počas stredajších generálnych audiencií v Aule Pavla VI.
Milujem život, chránim život - stručný manuál bioetiky pre mladých 21. storočia