Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Fotogaléria - Denný detský tábor 2024

<< späť do Galérií

originál veľkosť

 

01_001
01_002
01_003
01_004
01_005
01_006
01_007
01_008
01_009
01_010
01_011
01_012
01_013
01_014
01_015
01_016
01_017
01_018
01_019
01_020
01_021
01_022
01_023
01_024
01_025
01_026
02_001
02_002
02_003
02_004
02_005
02_006
02_007
02_008
02_009
02_010
02_011
02_012
02_013
02_014
02_015
02_016
02_017
02_018
02_019
02_020
02_021
02_022
02_023
02_024
02_025
02_026
02_027
02_028
03_001
03_002
03_003
03_004
03_005
03_006
03_007
03_008
03_009
03_010
03_011
03_012
03_013
03_014
03_015
03_016
03_017
03_018
03_019
03_020
03_021
03_022
03_023
03_024
03_025
03_026
03_027
03_028
03_029
03_030
03_031
03_032
03_033
03_034
03_035
03_036
03_037
03_038
03_039
03_040
03_041
03_042
03_043
03_044
03_045
03_046
03_047
03_048
03_049
03_050
03_051
03_052
03_053
03_054
03_055
03_056
03_057
03_058
03_059
03_060
04_001
04_002
04_003
04_004
04_005
04_006
04_007
04_008
04_009
04_010
04_011
04_012
04_013
04_014
04_015
04_016
04_017
04_018
04_019
04_020
04_021
04_022
04_023
04_024
04_025
04_026
04_027
04_028
04_029
04_030
04_031
04_032
04_033
04_034
04_035
04_036
04_037
04_038
04_039
04_040
04_041
04_042
05_001
05_002
05_003
05_004
05_005
05_006
05_007
05_008
05_009
05_010
05_011
05_012
05_013
05_014
05_015
05_016
05_017
05_018
05_019
05_020
05_021
05_022
05_023
05_024
05_025
05_026
05_027
05_028
05_029
05_030
05_031
05_032
05_033
05_034
05_035
05_036
05_037
05_038
05_039
05_040
05_041
05_042
05_043
05_044
05_045
05_046
05_047
05_048
05_049
05_050
05_051
05_052
05_053
05_054
05_055
05_056
05_057
05_058
05_059
05_060
05_061
05_062
05_063
05_064
05_065
05_066
05_067
05_068
05_069
05_070
05_071
05_072
05_073
05_074
05_075
05_076
05_077

<< späť do Galérií
Zavrieť   X

Apolónia z Alexandrie, mučenica

Svätá

Sviatok: 9. február

* Alexandria, Egypt

† 248 tamtiež

Význam mena: zasvätená Apollovi (pohanský boh, z lat.)

Atribúty: palma, ľalia, kliešte

Patrónka zubárov a zubných ochorení

Umučenie sv. Apolónie poznáme z rozprávania Euzébia Cézarejského (265-340), ktorý vo svojich Cirkevných dejinách uvádza úryvok z listu biskupa sv. Dionýza Alexandrijského (+264), adresovaného Fabiovi Antiochijskému, v ktorom sa hovorí o niektorých epizódach, na základe ktorých sa dá čiastočne rekonštruovať umučenie a smrť sv. Apolónie.

V poslednom roku vlády Filipa Arabského (243-249), napriek tomu, že počas šiestich rokov jeho vlády mali kresťania pokoj, vypukla v Alexandrii v Egypte ľudová vzbura proti kresťanom, ktorú podnietil istý pohanský alexandrijský veštec. Mnohí kresťania boli zbičovaní a ukameňovaní na smrť. Masakre neunikli ani slabší vo viere. Pohania vtrhli do ich domov, vyplienili ich a ľudí pozabíjali. V tom čase žila aj Apolónia, už staršia vekom, ale panna, zrejme zasvätená Bohu. V ikonografii sa zobrazuje v mladom veku (ako bolo zvykom zobrazovať panny-svätice) s udretými čeľusťami, z ktorých jej vybili zuby. Vyobrazuje sa aj s kliešťami, s ktorými jej podľa inej tradície zuby vytrhli. Keďže svojej viery sa ani po krutom mučení nevzdala, začali sa jej vyhrážať, že ju hodia živú na zapálenú hranicu za mestom, ak sa nepridá k pohanom a k ich rečiam proti Bohu. Odvliekli ju k ohňu. Apolónia ich vtedy požiadala, aby ju na chvíľu pustili. V nestráženej chvíľke sa sama vrhla do plameňov.

Stalo sa to koncom roka 248 alebo na začiatku roku 249. Keďže Apolónia bola vtedy už v rokoch, predpokladáme, že sa narodila koncom 2. alebo začiatkom 3. storočia. Biskup sv. Dionýz vo svojom liste potvrdzuje, že jej život bol hodný obdivu a zrejme preto, ako aj kvôli jej apoštolskému životu, ktorý žila, popudila proti sebe pohanov, ktorí zúrili, keď videli jej vieru. Gesto, ktoré spravila – že sa vrhla sama do plameňov, sa nepovažuje za samovraždu. Jej odhodlanosť a neoblomnosť vo viere obdivovali aj kresťania aj pohania. V nasledujúcich storočiach sa však týmto jej činom zaoberali aj úrady Cirkvi. Euzébius a Dionýz nesúhlasia s tým, že ide o samovraždu, keďže viery sa vzdať nechcela a iné východisko ako smrť v plameňoch nemala. Bolo by ju to stihlo tak či tak. Určite malo na ňu vplyv mučenie, ktoré podstúpila, ktoré možno oslabilo jej vôľu, nevedela rozmýšľať s jasnou hlavou, nevidela iné východisko, a tak si zvolila sama.

Aj sv. Augustín v diele „De civitate Dei“ (O Božom meste) uvažuje nad problémom, či je náležité radšej dobrovoľne urýchliť smrť než zaprieť vieru. Píše: „Nie je lepšie uskutočniť hanebný čin, z ktorého je možné oslobodiť sa ľútosťou, skôr ako spraviť niečo zlé, čo nedáva možnosť k ľútosti, ktorá by mohla zachrániť?“ No dobrovoľná samovražda niektorých svätých žien, ktoré sa v časoch prenasledovania pri mučení dobrovoľne vrhli do plameňov, aby unikli tým, ktorí číhali na ich čistotu, ho necháva na pochybách, či to nie je náhodou Božie vnuknutie. Preto by to nemala byť chyba, skôr poslušnosť Bohu. Definitívne to však sv. Augustín neuzaviera.

Cez to všetko už v ranom stredoveku existoval kult sv. Apolónie. Rozšíril sa najprv na Východe a potom aj na Západe. Vo viacerých mestách zasvätili chrámy práve jej. V Ríme jej postavili tiež jeden kostol, ktorý stojí blízko kostola Panny Márie v Zátibérií (S. Maria in Trastevere). Rozšíreniu kultu pomohla aj legenda, podobne ako iným mučeníkom, že bola dcérou kráľa, ktorý ju dal zabiť, pretože sa nechcela zrieknuť kresťanstva. Jej sviatok sa od staroveku slávi 9. februára. Uctieva sa ako panna a mučenica z Alexandrie a vzýva sa pri všetkých chorobách a bolestiach zubov.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X