Please activate JavaScript! — Or click here for the SiteMap.
 

Upratovanie kostola - skupiny:

Skupina č. 1

  • H. Šestáková
  • I. Kuricová
  • Z. Lesičková
  • Z. Kuricová

Skupina č. 2

  • G Mráziková
  • E. Súlovská
  • A. Jánošíková
  • V. Lackovičová
  • V. Lackovičová

Skupina č. 3

  • E. Lacúšková
  • V. Varačková
  • E. Gregušová
  • S. Bridová
  • P. Poliak
  • R. Dedinská

Skupina č. 4

  • Z. Benková
  • J. Hanusová
  • V. Čmiková
  • E. Čmiková
  • Z. Jančichová

Skupina č. 5

  • K. Bohušová
  • G. Kostrábová
  • D. Štálniková
  • A. Hudecová
  • J. Marušková
  • A. Hudecová
  • A. Hornová

Skupina č. 6

  • T. Rosáková
  • R. Mojžišová
  • E. Beckertová
  • A. Hámorová
  • Ľ. / H. Sunegová

Skupina č. 7

  • M. Falátová
  • K. Repová
  • B. Gromová
  • J. Bridová
  • A. Falátová
  • E. Bridová

Skupina č. 8

  • I. Debnárová
  • T. Obertová
  • T. Tomová
  • M. Košian
  • M. Adamec
  • A. Chalmovianska

Skupina č. 9

  • M. Greguš
  • E. Kopálová
  • A. Mešinová
  • Z. Volfová
  • E. Néčová
  • A. Poliaková
  • M. Valentová
  • I. Szalayová

Skupina č. 10

  • J. Ferjancová
  • V. Ferjancová
  • A. Chalmovianska
  • E. Mlčúchová
  • D. Hudecová
  • A. Pálešová

Skupina č. 11

  • A. Duchovičová
  • Kršiaková
  • R. Herková
  • M. Hvizdošová
  • K. Ďurišová
  • A. Šandriková
  • E. Škarbová
  • R. Janovičová

Skupina č. 12

  • Hanusová
  • Mikulová
  • Kasalová
  • Šandriková
  • Polcová

Skupina č. 13

  • Ž. Bartková
  • H. Briatková
  • E. Brigantová
  • Š. Kakiš
  • M. Bošancová
  • F. Némethy, st.

 

  • späť
Zavrieť   X

Františka Rímska, rehoľníčka

Svätá

Sviatok: 9. marec

* 1384 Rím

† 9. marec 1440 tamtiež

Význam mena: slobodná (zast. nem.)

Patrónka motoristov

Sv. Františka Rímska sa narodila v Ríme v roku 1384. Jej otec sa volal Pavol Bussa de Leoni a bol bohatým šľachticom. Františka už v útlom veku túžila vstúpiť do kláštora. Otec ju však už ako mladú prisľúbil za manželku mladému šľachticovi Lorenzovi de Ponzianimu. Svoj sľub nechcel zrušiť. Františka sa teda z poslušnosti za Lorenza vydala. Lorenzo bol dobrým človekom, vážil si Františku, jej čnosti a zbožnosť. Františka sa zase snažila byť vľúdna a milá. Podľa šľachtických obyčajov sa Františka musela skvostne obliekať, navštevovať spoločnosť a prijímať hostí. Ona to robila zdvorilo a skromne. Pod nádherným rúchom nosila vrecovinu. V spoločnosti mužov bola vážna, v reči opatrná a netancovala. Veľmi rada chodila do kostola. Často rozjímala a modlila sa. Nikdy nezanedbávala svoje povinnosti. Vždy sa snažila vyplniť manželove priania. Narodili sa im tri deti. Františka ich mala veľmi rada, od mala ich vychovávala k slušnému a nábožnému životu. Priam tak sa starala aj o služobníctvo. Ak niekto ochorel, sama ho ošetrovala. Tiež ich viedla k nábožnému životu. K sebe bola zase veľmi prísna. Striedmo sa stravovala, jedla zväčša len zeleninu, nepila víno. Všimli si ju aj iné šľachtičné v Ríme a začali ju nasledovať. Boli zodpovednejšie vo svojich povinnostiach a nezakladali si až tak na pozemskom lesku.

Na Františku Boh dopustil aj kríže. Zomrel jej syn a potom aj dcéra. Utešovala samu seba, že si ich Boh vzal k sebe, ale predsa jej bolo ľúto. V roku 1413 neapolský kráľ obsadil a drancoval Rím. Aj ich dom vyrabovali, syna, ktorý ostal nažive, odvliekli ako rukojemníka. Manžel bol ťažko ranený a následne ho poslali do vyhnanstva. Františka pomáhala, kde vedela. Ošetrovala ranených, navštevovala chorých, zabezpečovala lieky, volala lekárov, modlievala sa za umierajúcich a hladným dávala jedlo. Keď už nemala z čoho dávať, išla po žobraní. Po čase nastal v Ríme pokoj, Františke sa vrátil manžel aj syn.

V roku 1425, po návrate z púte do Assisi, založila nábožnú družinu vznešených paní a dievčat. Členky bývali naďalej vo svojich rodinách, ale zachovávali benediktínske pravidlá. Nevolali sa mníšky, ale oblátky (obetované). Zriekli sa nádhery v oblečení, prepychu, hlučných zábav a snažili sa o kresťanskú dokonalosť. Neskladali síce žiadne sľuby, z družiny mohli aj vystúpiť. Zaviazali sa iba poslušnosťou voči predstavenej. Nosili biele rúcho, biely škapuliar a čierny závoj. Takto žili až do roku 1433. V tom roku sa sústredili do jedného kláštora, ktorý sa volá Tor dei Specchi. V roku 1436, po smrti svojho manžela, sa k nim pridala aj Františka. Pokračovala vo svojom odriekavom a nábožnom živote. No v kláštore nepobudla dlho. V roku 1440 bola pozrieť svojho syna, ktorý ťažko ochorel. Keď sa vracala do kláštora, náhle na ňu prišla slabosť. Vrátila sa späť k synovi a 9. marca 1440 zomrela. Pochovali ju v kostole Panny Márie Novej pri Fore Romane. V roku 1608 bola vyhlásená za svätú. Pri tej príležitosti premenovali aj kostol, v ktorom spočívali jej pozostatky, na kostol sv. Františky Rímskej.

zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zavrieť   X