Záverečné obrady nasledujú po purifikácii. Akonáhle diakon (resp. kňaz) ukončí purifikáciu bohoslužobných nádob, zaujme svoje miesto na sedese. Liturgia tu predpokladá chvíľu stíšenia, na súkromnú adoráciu prijatého Krista pod eucharistickými spôsobmi. Po tejto chvíli ticha nasledujú záverečné obrady.

Ich náplňou je hlavne modlitba po prijímaní a prípadné slávnostné, či jednoduché požehnanie, alebo tzv. modlitby nad ľudom, zakončené požehnaním. O nich si povieme podrobnejšie v tejto sekcii...

Zdá sa, že po požehnaní je všetkému koniec... Ale nie je to tak. Všetko sa vlastne len začína ;)

Svätá omša je chápaná aj ako hostina, na ktorú nás Boh pozýva, aby sme sa nasýtili jeho darmi: milosťou, láskou, radosťou... Takýto pohľad na svätú omšu nám naznačuje, že to čo sme prijali, máme aj riadne zúžitkovať. A práve preto ako posledné slová po požehnaní nasledujú slová prepustenia Božieho ľudu. V nich počujeme známu výzvu: "Iďte v mene Božom." Kam máme ísť? A čo znamená, že tam máme ísť v mene Božom? Odpoveď na prvú otázku je zrejmá: Iď, choď, kamkoľvek máš namierené. No nezabúdaj pritom, že si tam odteraz poslaný ako Boží posol, ako niekto, kto má na danom mieste svedčiť o Božej láske, o jeho milosrdenstve a milosti a rozdávať tak radosť okolo seba. Naša odpoveď na toto poslanie je nám dobre známa: Bohu vďaka! Za čo? Že už môžme ísť domov? Nie ;) Bohu vďaka za to, že si ma Boh vyvolil za svojho posla, že mi verí a dôveruje, že jeho posolstvo doručím a naplním...