Bohoslužba slova je prvou veľkou časťou svätej omše. Už sme si spomenuli, že svätú omšu tvoria dva veľké celky, bohoslužba slova a bohoslužba obety. Pozrime sa teraz zblízka práve na prvú časť...

V bohoslužbe slova sa ako veriaci ocitáme v pozícii komunikujúcich detí so svojím nebeským Otcom. Naša viera nás učí, že Písmo sväté, z ktorého si v bohoslužbe slova čítame jednotlivé úryvky, je pre nás Duchom Svätým inšpirované napísané Božie slovo. Tomu rozumieme tak, že Boh nám chce niečo o sebe a o nás samých povedať. Preto svojím Svätým Duchom pohol niektorých ľudí (voláme ich svätopisci), aby to čo nám chce povedať (Božie slovo) napísali. Teda Písmo sväté (Biblia) je napísané Božie slovo. Vďaka tomu, všetci ľudia dnes môžu toto Božie slovo počuť, čítať, študovať, aby tak poznali Jeho vôľu. V Písme svätom sa nám Boh dáva poznať - Jeho slovo nám hovorí o tom, kto je, aký je, a ako veľmi nás má rád. Čo všetko urobil pre nás ľudí, ako aj to, čo má pre nás ešte len pripravené. Z Písma svätého poznávame teda Boha samého a môžeme si s Ním vďaka tomu vytvárať vzťah. Najlepšie to vystihuje citát sv. Hieronyma: "Kto nepozná Písmo, nepozná Krista."

Cieľom bohoslužby slova je teda postupné podrobné poznávanie Boha, Jeho vôle a Jeho lásky k nám. Preto, ako sme si už spomenuli pri liturgických postojoch, pri bohoslužbe slova sedíme. Tým naznačujeme postoj učiaceho sa (poznávajúceho) človeka. Boh skutočne k nám hovorí cez svoje slovo, ktoré v bohoslužbe slova počúvame. Z toho vyplýva, že by sme mali vždy s veľkou pozornosťou počúvať všetky čítania pri svätej omši, lebo ony sú Božím slovom. Ak takto počúvame liturgické čítania svätej omše, poznávame Boha. 

Bohoslužba slova má svoje základné časti:
V prvom rade je to prvé čítanie, ktoré je zväčša zo Starého zákona (výnimku tvoria privilegované odbobia, najmä veľkonočné obdobie). Tu počúvame, čo nám chce Boh povedať o sebe a o svojom vzťahu k nám.
Potom nasleduje žalm. Pri žalme je vždy responzóriový verš - teda verš, ktorý sa pomedzi žalm cyklicky opakuje, ako naša odpoveď Bohu. Žalm väčšinou úzko súvisí s tým, čo sme počuli v prvom čítaní, a preto predstavuje akúsi našu odpoveď Bohu na to, čo nám povedal. Tým sa z bohoslužby slova stáva už dialóg: Boh k nám hovorí cez prvé čítanie a my mu odpovedáme slovami žalmu. Preto by sme všetci mali responzóriový verš počal žalmu jasne opakovať, aby sme dali najavo, že sa s Pánom Bohom skutočne rozprávame! Ak tento verš len tak odhundreme, alebo sa vôbec do spevu (recitácie) žalmu nezapájame, je to akoby sme ignorovali, čo nám Pán Boh hovorí; akoby sme Ho vôbec nepočúvali.
Počas niektorých sviatkov a počas slávností nasleduje po žalme druhé čítanie. Toto býva vždy z Nového zákona. Vždy je možné v ňom vybadať nejaký súvis s prvým čítaním. Druhé čítanie je akoby potvrdením toho, čo Ježiš kedysi povedal: "Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť." Druhé čítanie je teda akýmsi doplnením, dovysvetľovaním toho, čo sme počuli o Pánu Bohu a od Pána Boha v prvom čítaní. Je to akoby Jeho odpoveď na našu odpoveď (žalm) ;)
Potom zaznieva slávnostné zvolanie Aleluja! (Chváľte Pána!). Tento spev je zároveň úvodom ku evanjeliu. Nakoľko evanjeliá nám opisujú Ježišov život a prinášajú aj priamo jeho slová, z úcty pred týmto posolstvom sa postavíme. Naším postojom státia tak vzdávame česť samotnému Pánu Ježišovi, ktorý je v evanjeliu cez svoje slovo medzi nami prítomný. Už ho nie len počúvame, v evanjeliu je už On sám medzi nami. Preto si evanjelium zasluhuje aj osobitné pocty - počas slávností diakon/kňaz okiadza kadidlom evanjeliár.
Po evanjeliu nasleduje homília, alebo kázeň. Rozdiel medzi nimi je ten, že homília je predpísaná na slávnosti a musí vždy vychádzať z práve počutého Božieho slova. Kázeň, naopak, nie je viazaná na práve počuté čítania, a teda môže byť aj na inú tému, akú priniesli liturgické čítania (napr. tématické kázne o sviatostiach, hoci čítania boli o niečom inom).
Po homílii/kázni nasleduje počas slávností Vyznanie viery (Krédo). A po ňom prednášame všetci prítomní na svätej omši naše spoločné modlitby veriacich, ktoré skrátene voláme prosby. Tým sa bohoslužba slova uzatvára.

Pri bohoslužbe slova sa teda nutne používajú mnohé knihy. V tejto sekcii si teda ešte predstavíme liturgické knihy, ktoré používame pri svätej omši, pri jednotlivých obradoch, alebo pobožnostiach...