Diakon

Už vieme, kto je biskup, a kto kňaz. Teraz si povieme pár slov o diakonovi. Možno ste ešte žiadneho diakona nestretli, to preto, lebo diakonov je v Cirkvi akosi málo. Ale nie vždy tomu tak bolo. Práve naopak, v počiatkoch Cirkvi bol pravou rukou biskupa práve diakon. Taký jeden biskup, mal okolo seba najčastejšie sedem diakonov, ktorí sa starali najmä o liturgické služby. Mali samozrejme aj praktické úlohy v bežnom živote (starostlivosť o chorých a núdznych, o väzňov, a pod.), ale ustanovení boli hlavne na službu oltára...

Pripomína vám to niečo? Áno presne, na začiatku sme si hovorili, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol aj náš patrón, sv. Tarzícius, diakonom.

Časom sa ale záujem o túto službu vytratil, a tak do istej miery pri liturgii nahrádzame diakonov my, miništranti. Ale medzi miništrantom a diakonom je obrovský rozdiel. Prečo? pamätáte si ešte stupne sviatosti posvätného stavu? Áno presne, aj diakon je vysvätený služobník Cirkvi, je to muž, ktorý prijal prvý stupeň sviatosti posvätného stavu. Takže ak bude cítiť povolanie ku kňazskej službe, veľa mu nebráni, aby sa stal kňazom.

A aký je rozdiel medzi diakonom a kňazom? Dá sa povedať, že podstatný, lebo diakon nemá žiadnu účasť na riadiacej moci v Crikvi. Diakonát je pre službu, a teda diakon má účasť len na učiacej a posväcujúcej moci. Aj to značne oklieštenú. Diakon môže vyučovať (napr. náboženstvo v škole, alebo kázať pri svätej omši), ale iba vtedy, keď mu to biskup alebo kňaz dovolí. Rovnako môže diakon vyslúžiť aj dve sviatosti - sviatosť krstu a sviatosť manželstva, ale znova, iba ak mu to biskup, či kňaz dovolí. Diakon môže aj viesť rôzne pobožnosti, či vysluhovať rôzne sväteniny (pohrebné obrady, alebo kajúce pobožnosti, poklony Najsvätejšej Sviatosti, a pod.), ale zas a znova, iba ak mu to biskup, či kňaz dovolí. Jednoducho, diakon môže robiť už veľa vecí sám, ale len s dovolením vyššie postaveného. To je princíp hierarchie.

A ako rozlíšime diakona od kňaza? Už sme si to spomínali pri liturgickom oblečení - kňaz nosí pri liturgii štólu okolo krku a má ju spustenú oboma koncami na predu tela. Diakon nosí štólu krížmo - položenú na ľavom pleci a konce spojené na pravom boku pod pažou.

Diakon môže byť aj ženatý. Môže to byť otec rodiny a popri tom vykonávať funkciu diakona. Vtedy ale hovoríme o tzv. trvalom diakonovi, z ktoréha sa už nemôže stať kňaz.