Cirkev
V tejto časti si povieme zopár
základných vecí o Cirkvi. Ale najskôr...
Dnes sa slovo cirkev používa
hore-dolu, bez toho, aby
tí čo o cirkvi hovoria, vôbec chápali zmysel tohto slova. Preto si
najskôr ujasnime zopár faktov a podstatných informácií. Slovo "cirkev"
je slovenským prekladom gréckeho pôvodného slova ekklesia, ktoré sa do
slovenčiny prekladá
aj ako "zhromaždenie". Keď teda hovoríme o cirkvi, tak máme na mysli
zhromaždenie ľudí. Lenže také zhromaždenie, aby nebolo nezmyselné, musí
mať niekoho kto zhromažďuje, kto je
zhromaždený a musí byť
jasný aj dôvod
zhromaždenia. Inak
nejde o zhromaždenie, ale náhodné stretnutie. Dobre. Ak je teda cirkev
zhromaždením, tak o akom zhromaždení hovoríme? Povedzme si to postupne:
Ak hovoríme o
tomto
zhromaždení, hovoríme o Cirkvi, ktorú založil, vedie a riadi Boh. Preto
ju odlišujeme od ostatných cirkví a keď o nej píšeme, používame "veľké
C". Kristovu Cirkev teda tvoria všetci, ktorí prijali Ježišovu výzvu
nasledovať ho a prijali krst v mene Najsvätejšej Trojice. Táto Kristova
Cirkev v plnej forme dodnes pretrváva v Katolíckej cirkvi. Ostatné
cirkvi majú na nej účasť, no každá z nej niečo stratila (evanjelická
cirkev a.v. napríklad stratila sviatosti, a tak podobne...).
Cirkev teda
tvorí rodinu
pokrstených. Asi už tušíte, keďže veríme vo večný život, že do Cirkvi
nepatria len ľudia žijúci na zemi, ale tvoria ju i ľudia, ktorí nás
predišli do večného života. Preto v Cirkvi poznávame:
Je teda
zrejmé, že keď
hovoríme o Cirkvi, tak nemyslíme iba pápeža a kňazov, ale že Cirkev
tvoríme aj my. Každý jeden z nás, ktorí sme prijali sviatosť krstu,
spolutvoríme s ostatnými pokrstenými ("živými, či mŕtvymi") jednu
Cirkev. Keď hovoríme o Cirkvi, treba mať vždy na mysli jej tri
dimenzie existencie (nebo, očistec, zem). O tejto Cirkvi v
Nicejsko-carihradskom vyznaní viery
vyznávame, že je:
Toto je teda Cirkev v skratke, podrobnejšie si o nej povieme v celej tejto kapitole. Tak poďme na to ;)