Dielo Ivana Horvátha (1904 – 1960), spisovateľa, advokáta, diplomata, znalca výtvarného a filmového umenia, je dokladom modernistických tendencií v slovenskom umení. Horváthovo sociálne a umelecké cítenie sa premietlo do jeho literárnej koncepcie: svet nie je jednoznačný, každý ho vidí inak, niekto lyricky, niekto dramaticky, niekto číro realisticky. Táto viacpólovosť videnia sa v diele Človek na ulici (Bratia Jurgovci, Laco a Bratislava) odráža v autorskom mozaikovitom svete plnom krásneho smútku, prchavých pocitov šťastia, rozličných podôb lásky a obrázkov z vtedajšej bohémskej Bratislavy.