Priebeh potopy
Potom Pán povedal Noemovi: "Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába,
lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem samcov a samíc, zo zvierat, čo sú nečisté, po dvoch, samca a samicu. Aj z nebeského vtáctva vezmi po sedem samcov a samíc, aby sa zachovalo nažive semä na celej zemi.
Lebo už len sedem dní - a potom dám pršať na zem štyridsať dní a
štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som
urobil." A Noe urobil všetko tak, ako mu rozkázal Pán. Noe mal šesťsto rokov, keď bola potopa vody na zemi. I vošiel Noe a s ním aj jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korába. Aj z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi, vošlo po dvoch, samec a samica, do korába s Noemom, ako mu prikázal Pán. Po siedmich dňoch sa privalili na zem vody potopy.
V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň
mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské
priepusty. A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. A práve v ten deň vošiel do korába Noe, jeho synovia: Sem, Cham a Jafet, jeho žena a ženy jeho synov s nimi.
Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia
po zemi, podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu - všetky
operence a okrídlence - vošli k Noemovi do korába po páre z každého tela, v ktorom bol dych života. A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako mu prikázal Boh. A Pán zavrel Noema zvonku. I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi. Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. Všetko, čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo.
Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i
nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s
ním v korábe. A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní.
Potopa prestáva, Noe vychádza z korába
Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý
bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo. A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat. Vody odchádzali a upadávali až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov. A keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil, a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi. Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme.
Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa
späť k nemu do korába; lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On
vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába. Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu. A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť.
Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších sedem
dní a zasa vypustil holubicu, ale tá sa už k nemu nevrátila. V šesťstoprvom roku teda, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca vyschli vody na zemi. Tu Noe odstránil strechu korába, aby videl, a zemský povrch bol suchý. V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá. Vtedy povedal Boh Noemovi: "Vyjdi z korába ty aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov s tebou!
A vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a
všetky plazy, čo sa plazia po zemi, aby sa hemžili na zemi a aby sa
množili a napĺňali zem." Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním; všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korába.
Tu Noe postavil Pánovi oltár, vzal zo všetkého čistého dobytka a zo
všetkých čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári.
I zavoňal Pán príjemnú vôňu a povedal si: "Už nikdy viac neprekľajem
zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto
už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc."