Pokrm Izraelitov na púšti – prepelice a manna
Keď sa pohli z Elimu, prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin,
ktorá je medzi Elimom a Sinajom, v pätnásty deň druhého mesiaca po
svojom východe z Egypta. A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti.
Izraeliti im vraveli: "Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte,
keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď
vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť
hladom!" Vtedy Pán hovoril Mojžišovi:
"Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si
zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či
bude kráčať podľa môjho zákona alebo nie. V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň." Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: "Večer teda spoznáte, že Pán nás vyviedol z egyptskej krajiny. Ráno zasa uvidíte Pánovu slávu, lebo on počul vaše reptanie proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti nám reptali?!"
A Mojžiš dodal: "V tom, že vám Pán dá večer jesť mäso a ráno chlieb na
nasýtenie, (spoznáte), že Pán počul vaše reptanie, ktorým ste sa ozvali
proti nemu. Lebo čože sme my? Nie proti nám ste reptali, ale proti
Pánovi!" Aj Áronovi povedal Mojžiš: "Povedz celej pospolitosti Izraelitov: “Predstúpte pred Pána, lebo počul vaše reptanie!”" Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa dívali na púšť a tu sa zjavila Pánova sláva v oblaku! A Pán povedal Mojžišovi:
"Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: “V predvečer budete jesť
mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš
Boh!”" A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborište. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi.
Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: "Čo je to!" Nevedeli
totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: "To je chlieb, ktorý
vám dáva Pán jesť. Toto je to, z čoho
vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú
hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho
stanu!" Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, iní viac.
Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok a
zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral
toľko, koľko mohol zjesť. A Mojžiš im povedal: "Nech z toho nik nenecháva nič na ráno!"
Oni však nepočúvali Mojžiša a niektorí si z toho nechali (časť) až do
druhého rána. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a zapáchalo to. Mojžiš
sa preto na nich rozhneval. Tak zbierali ráno čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď však začalo hriať slnko, rozpúšťalo sa to.
V šiesty deň však nazbierali dvakrát toľko jedla, dva gomery na osobu.
Tu prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi.
A on im povedal: "To je to, čo prikázal Pán: Zajtra je deň odpočinku,
svätá sobota Pánova. Čo máte upiecť, upečte, a čo mienite uvariť,
uvarte! Ostatné, čo zostane, odložte a uschovajte na zajtra." Odložili si teda na zajtra, ako prikázal Mojžiš, a nezosmrdelo sa to, ani červy v tom neboli. A Mojžiš povedal: "Dnes jedzte to, lebo dnes je Pánova sobota, dnes nenájdete vonku nič. Šesť dní to môžete zbierať, v siedmy deň však je sobota, v ten deň toho nebude." Keď potom v siedmy deň poniektorí vyšli zbierať, nenašli nič. A Pán povedal Mojžišovi: "Ako dlho sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony? Hľaďte, veď Pán vám dal sobotu! Preto v šiesty deň vám dáva jedlo na dva dni. V sobotu nech každý zostane doma! Nech v siedmy deň nik nevychádza zo svojho miesta!"
A ľud slávil v siedmy deň sobotu. Izraeliti nazvali to (jedlo) mannou.
Bolo biele ako koriandrové semiačko a jeho chuť bola ako chuť medového
koláča.